Spojená škola M. R. Štefánika 323/1, 914 01 Trenčianska Teplá

 

ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM

Vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom

mentálneho postihnutia

Vzdelávací program pre primárne vzdelávanie

Koordinátorka ŠkVP A variant: Mgr. Ľubica Geregová

Riaditeľka školy: Mgr. Eva Ševčíková

Predkladateľ

Názov školy : Spojená škola,  M.R. Štefánika 323/1, Trenčianska Teplá

Adresa: M. R. Štefánika 323/1, Trenčianska Teplá, 914 01

Organizačná zložka: Špeciálna základná škola

IČO : 493562

Koordinátor pre tvorbu  Školského vzdelávacieho programu (ŠkVP A variant):                 Mgr. Ľubica Geregová

Kontakty :  tel:  032/6591464, fax : 032/6591464, E-mail: szsitt@verejne.org

Zriaďovateľ

Názov : Regionálny úrad školskej správy Trenčín

Adresa : Hviezdoslavova 140/3, Trenčín, 911 01

Kontakty: tel : 032/7411321, fax : 032/7434364. E-mail : info@ksutn.sk

Dĺžka štúdia : 9 rokov -A variant

Vyučovací jazyk : slovenský

Študijná forma : denná

Druh školy : štátna

Platnosť dokumentu od                                                                         Podpis riaditeľa

Evidencia platnosti a revidovania

	Dátum	Inovácia, zmena, úprava
Platnosť ŠKVP od	1.9.2009
1.Revidovanie	1.9.2012 2.9.2012	rozšírený o učebné osnovy 4 a 8. ročníka v súlade s ŠVP
Platnosť po prerokovaní v PR	2.9.2012	prerokovaný a schválený na PR
2. Revidovanie	1.9.2013	rozšírený o učebné osnovy 9. ročníka v súlade s ŠVP
Platnosť po prerokovaní v PR	28.8.2013 27.8.2013
3. Revidovanie		rozšírený o učebné osnovy 10. ročníka v súlade s ŠVP
Platnosť po prerokovaní v PR a RŠ	28.8.2014 19.9.2014
4. Revidovanie		Zmena Metodického pokynu na hodnotenie a klasifikáciu žiakov, Metodický pokyn č.19/2015 na hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania žiakov s mentálnym postihnutím –primárne vzdelávanie
Platnosť po prerokovaní v PR a RŠ	27.8.2015 21.9.2015
5. Revidovanie
Platnosť po prerokovaní v PR a RŠ	26.8.2016 21.9.2016
6. Revidovanie		Školský VP posilnený o 12 vyučovacích hodín predmetu Pracovné vyučovanie a 1 vyučovaciu hodinu predmetu Svet práce, 1 vyučovaciu hodinu Telesnej výchovy, 7 vyučovacích hodín Výtvarnej výchovy, 2 vyučovacie hodiny predmetu Vecné učenie, 2 vyučovacie hodiny Slovenského jazyka
Platnosť po prerokovaní v PR a RŠ	25.8.2017 21.9.2017
7. Revidovanie		Školský VP posilnený o 13 vyučovacích hodín predmetu Pracovné vyučovanie, 4 vyučovacie hodiny predmetu Výtvarná výchova, 2 vyučovacie hodiny predmetu Hudobná výchova, 3 vyučovacie hodiny predmetu Vecné učenie, 2 vyučovacie hodiny predmetu Vlastiveda, 4 vyučovacie hodiny predmetu Slovenský jazyk a literatúra a 3 vyučovacie hodiny predmetu Matematika týždenne.
Platnosť po prerokovaní v PR a RŠ	23.8.2018 28.09.2018
8. Revidovanie		Školský VP posilnený o 27 vyučovacích hodín predmetu Pracovné vyučovanie, 6 vyučovacích hodín predmetu Výtvarná výchova, 3 vyučovacie hodiny predmetu Hudobná výchova, 5 vyučovacích hodín predmetu Vecné učenie, 2 vyučovacie hodiny predmetu Vlastiveda, 3 vyučovacie hodiny predmetu Slovenský jazyk a literatúra a 3 vyučovacie hodiny predmetu Matematika týždenne.
Platnosť po prerokovaní v PR a RŠ	28. 8. 2019 27. 9. 2019
Platnosť po prerokovaní v PR a RŠ	28. 8. 2020 27. 9. 2020
8. Revidovanie		Školský VP posilnený o 27 vyučovacích hodín predmetu: VUC – 4 hod., Vlast. 2 hod., PVC – 14 hod., VYV – 7 hod.
9. Revidovanie		Školský VP posilnený o 31 vyučovacích hodín predmetu: SJL- 5 hod., VUC- 2 hod., VLAS- 2 hod., PVC- 13 hod., VYV- 9 hod.
Platnosť po prerokovaní v PR a RŠ	28.8. 2021
10.Revidovanie		Školský VP posilnený o 31 vyučovacích hodín predmetu: SJL- 5 hod., VLAS- 2 hod., VUC-2 hod., PV-13 hod., VV-9 hod.
Platnosť po prerokovaní v PR a RŠ	31.8.2022
11.Revidovanie		Školský VP posilnený o 22 vyučovacích hodín predmetu: SJL-4 hod., MAT- 1 hod., GEOG- 2 hod., VLAS- 1 hod., PV- 6 hod.,  VV- 5 hod., INF-  3hod.,
Platnosť po prerokovaní a schválení v PR a RŠ	31.8.2023 3.10.2023
11.Revidovanie		Školský VP posilnený o 24 vyučovacích hodín predmetu: RGZ- 1 hod, SJL-2. hod., GEOG- 2 hod., VLAS- 1 hod., VUC- 4 hod., PV- 7 hod.,  VV- 5 hod., INF-  2 hod.,

PR-pedagogická rada                                   RŠ - rada školy

PR-pedagogická rada                                   RŠ - rada školy

 

1 CHARAKTERISTIKA ŠKOLSKÉHO VZDELÁVACIEHO PROGRAMU

 

Motto:

 

Dávame šancu každému žiakovi, aby sa rozvíjal podľa svojich schopností a bolo mu umožnené zažiť úspech.

 

1. 1. Ciele výchovy a vzdelávania

Hlavnými cieľmi primárneho vzdelávania sú rozvinuté kľúčové kompetencie (spôsobilosti), ako kombinácie vedomostí, skúseností a postojov žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia na úrovni, ktorá je pre nich osobne dosiahnuteľná.

Primárne vzdelávanie poskytuje východiskovú bázu pre postupné rozvíjanie kľúčových spôsobilostí žiakov ako základu všeobecného vzdelania prostredníctvom nasledujúcich cieľov:

- poskytnúť žiakom primerané možnosti skúmania ich najbližšieho kultúrneho a prírodného prostredia tak, aby získali záujem o poznávanie všetkého, čo je pre nich neznáme a nové,

- rozvíjať cieľavedome, systematicky a v tvorivej atmosfére osobnosť žiaka v poznávacej, sociálnej, emocionálnej a morálnej oblasti,

- viesť žiakov k spoznávaniu svojich schopností, k využívaniu svojich možností, ku kompenzácii svojich obmedzení a tým k vytváraniu reálneho obrazu seba samého,

- rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť, osvojiť si základy spôsobilosti učiť sa a poznávať seba samého,

- podporovať kognitívne procesy a kompetencie žiakov kriticky a tvorivo myslieť prostredníctvom získavania vlastnej poznávacej skúsenosti a aktívnym riešením problémov,

- umožniť žiakom získať základné pracovné zručnosti a návyky, aby ich mohli využiť pri ďalšom vzdelávaní aj v občianskom živote,

- vyvážene rozvíjať u žiakov kompetencie dorozumievať sa a porozumieť si, hodnotiť (vyberať a rozhodovať) a iniciatívne konať,

- podporovať rozvoj intrapersonálnych a interpersonálnych kompetencií, najmä otvorene vstupovať do sociálnych vzťahov, naučiť sa kooperovať v skupine, kolektíve a preberať na seba primeranú zodpovednosť, rozvíjať sociálnu vnímavosť a citlivosť k spolužiakom, učiteľom, rodičom, ďalším ľuďom a k svojmu kultúrnemu a prírodnému okoliu,

- viesť žiakov k tolerancii, znášanlivosti, porozumeniu a k akceptovaniu iných ľudí, ich duchovno-kultúrnych hodnôt, rovnosti pohlaví a priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami, cirkvami a náboženskými spoločenstvami,

- naučiť žiakov uplatňovať svoje práva a súčasne plniť svoje povinnosti, niesť zodpovednosť za svoje zdravie, aktívne ho chrániť a upevňovať, chrániť životné prostredie.

 

1.2 Stupeň vzdelávania

Primárne vzdelanie získa žiak absolvovaním vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím. Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou Vzdelávací program pre primárne vzdelávanie.

 

1.3 Vyučovací jazyk

Vyučovacím jazykom je štátny jazyk Slovenskej republiky.

 

1.4 Profil absolventa

Charakteristika absolventa

Absolvent programu primárneho vzdelávania pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia má rozvinuté čitateľské zručnosti ako aj zručnosti v práci s textami.

Je schopný komunikovať v štátnom jazyku ústnou aj písomnou formou.

Nadobudol vedomosti a zručnosti v oblasti matematiky a informačných technológií - ovláda základné postupy práce s IKT a je si vedomý rizík spojených s používaním internetu a IKT.

Je schopný získané poznatky, zručnosti a návyky aplikovať v konkrétnych praktických a životných situáciách.

Nevyhnutnou podmienkou ďalšieho vzdelávania a praktického uplatnenia je schopnosť absolventa učiť sa.

Absolvent je pripravený pokračovať v ďalšom štúdiu na odborných školách.

Absolvent programu:

- je schopný pracovať samostatne aj v skupine,

- dokáže pracovať pod vedením – je prístupný autoritám,

- je schopný nadväzovať a udržiavať dobré medziľudské vzťahy,

- má osvojené základné hygienické návyky a je zručný pri sebaobslužných činnostiach,

- má osvojené základné zručnosti potrebné pri vedení domácnosti a remeselných činnostiach,

- je schopný starať sa o svoje fyzické i psychické zdravie a je spôsobilý požiadať a privolať  

  pomoc v náročných životných situáciách,

- má osvojené zásady zdravého životnému štýlu a je si vedomý nebezpečenstva spojeného s

  užívaním zdraviu škodlivých látok,

- je schopný zmysluplne využívať svoj voľný čas,

- je schopný vnímať estetiku v bežnom živote a vie ju prakticky uplatniť,

- má pozitívny vzťah k práci, uvedomuje si význam práce v živote človeka,

- je si vedomý svojich práv i povinností a rešpektuje práva iných,

- má osvojené elementárne pravidlá spoločenského styku, správa sa primerane okolnostiam a

  situáciám,

- uvedomuje si nutnosť dodržiavať spoločenské pravidlá i normy a je si vedomý následkov pri

  ich nedodržiavaní,

- je šetrný vo vzťahu k prírode a životnému prostrediu, k výsledkom ľudskej práce,

- absolvent by mal svojim vystupovaním robiť dobré meno škole.

 

Kľúčové kompetencie

Slúžia na výkon pracovných a mimopracovných (občianskych, spotrebiteľských, rodinných, zdravotných      a iných) aktivít v osobnom živote. Majú nadpredmetový charakter a vzájomne sa prelínajú. Sú výsledkom celkového procesu celostného vzdelávania.

K ich rozvíjaniu prispieva celý vzdelávací obsah, organizačné formy a metódy výučby, podnetné sociálno-emočné prostredie školy, programové aktivity uskutočňované v škole, ale aj v mimovyučovacej                     a v mimoškolskej činnosti.

Vyvážene rozvíjajú perceptuálno - motorickú, kognitívnu a sociálno-emocionálnu oblasť osobnosti žiaka.

V etape primárneho vzdelávania sú za kľúčové považované: komunikačné spôsobilosti, matematická gramotnosť a gramotnosť v oblasti prírodných vied a technológií, spôsobilosti v oblasti digitálnej gramotnosti (informačno-komunikačné technológie), spôsobilosti učiť sa učiť sa, riešiť problémy, ďalej sú to osobné, sociálne a občianske spôsobilosti, spôsobilosť chápať kultúru v kontexte a vyjadrovať                  sa prostriedkami danej kultúry.

Absolvent programu primárneho vzdelávania pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia má osvojené tieto kľúčové kompetencie (spôsobilosti):

 

Sociálne komunikačné kompetencie (spôsobilosti)

- Vyjadruje sa súvisle ústnou formou adekvátnou primárnemu stupňu vzdelávania a jeho

  narušenej komunikačnej schopnosti,

- rozumie obsahu písaného textu, dokáže ho ústne zreprodukovať,

- vie samostatne písomne komunikovať (nakoľko mu to umožňuje dosiahnutý stupeň vo

  vývine jemnej motoriky a aktuálna úroveň zrakovo-motorickej koordinácie),

- dokáže určitý čas sústredene počúvať, prijať a rešpektovať názory iných ľudí,

- je schopný vyjadriť svoj názor a obhájiť ho,

- uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi,

  rodičmi a s ďalšími ľuďmi s ktorými prichádza do kontaktu,

- rieši konflikty s pomocou dospelých alebo samostatne,

- je empatický k starým, chorým a postihnutým ľuďom,

- rozumie bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne

  reagovať podľa svojich možností,

- na základnej úrovni využíva technické prostriedky komunikácie,

- chápe význam rešpektovania kultúrnej rozmanitosti, akceptuje a rešpektuje multikultúrne

  odlišnosti detí a dospelých,

- správa sa v skupine a kolektíve podľa spoločenských pravidiel a noriem,

- podieľa sa na zdravej, tvorivej a sociálnej klímy v skupine, v triede, aj v škole,

- nadväzuje spoločensky prijateľným spôsobom kontakty s druhými a udržiava

  s nimi harmonické vzťahy.

 

Kompetencia (spôsobilosť) v oblasti matematického a prírodovedného myslenia

- Dokáže využiť získané základné matematické zručnosti na riešenie rôznych pracovných

  úloh a praktického života, používa pri tom konkrétne myslenie a v rámci svojich možností aj

  myslenie abstraktné,

- rozumie a používa základné pojmy z oblasti matematiky a prírodných vied,

- chápe základné prírodné javy v ich vzájomnej súvislosti, vie porovnávať a objavovať vzťahy

  medzi predmetmi a javmi,

- má vytvorené vedomie o ekológii, správa sa šetrne a citlivo k prírode, chápe význam potreby

  ochraňovať prírodu pre budúce generácie.

 

Kompetencie (spôsobilosť) v oblasti informačných a komunikačných technológií

- Prejavuje radosť zo samostatne získaných informácií,

- vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri učení sa,

- využíva dostupné možnosti zhromažďovania informácií z kníh, časopisov, encyklopédií,

  z médií a internetu,

- vie používať vyučovacie programy,

- vie, že existujú riziká, ktoré sú spojené s využívaním internetu a IKT.

 

Kompetencia (spôsobilosť) učiť sa učiť sa

- Dokáže pracovať samostatne s učebnicami, pracovnými zošitmi a pomôckami,

- ovláda algoritmus učenia sa a dodržiava ho,

- získané vedomosti dokáže aplikovať v rozličných situáciách a podmienkach,

- uvedomuje si význam učenia sa pre jeho následné uplatnenie sa na trhu práce,

- prejavuje aktivitu v individuálnom i skupinovom učení,

- hodnotí vlastný výkon, teší sa z vlastných výsledkov, uznáva aj výkon druhých.

                        

Kompetencia (spôsobilosť) riešiť problémy

- Rozpozná problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí, adekvátne svojej

  úrovni a skúsenostiam navrhuje riešenia na ich prekonanie,

- dokáže popísať problém, hľadá možnosti riešenia problému,

- v odôvodnených prípadoch dokáže privolať potrebnú pomoc.

 

Osobné, sociálne a občianske kompetencie (spôsobilosti)

- Uvedomuje si vlastné potreby, využíva svoje možnosti,

- dokáže primerane odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov,

- uvedomuje si svoje práva a zároveň rešpektuje práva druhých ľudí,

- má v úcte život svoj a aj iných a chráni ho,

- pozná svoje povinnosti, dokáže rešpektovať a prijímať príkazy kompetentných osôb,

- je schopný počúvať, vysloviť svoj názor, rešpektuje názor iných ľudí,

- dokáže spolupracovať v skupine, pracovať pre kolektív,

- je tolerantný a ohľaduplný k iným ľuďom, k ich kultúre a vierovyznaniu,

- uvedomuje si dôležitosť ochrany svojho zdravia a jeho súvislosť s vhodným a aktívnym

  trávením voľného času,

- uvedomuje si význam pozitívnej sociálno-emočnej klímy v triede a svojim konaním  

  prispieva k dobrým medziľudským vzťahom.

 

Kompetencia (spôsobilosť) vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry

- Dokáže sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom

  umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov,

- dokáže pomenovať základné druhy umenia,

- pozná bežné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),

- správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám,

- ovláda základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajška človeka, rešpektuje

  vkus iných ľudí,

- uvedomuje si potrebu umenia a dôležitosť kultúrnej komunikácie vo svojom živote,

- vníma kultúrno-historické dedičstvo a rešpektuje ľudové tradície,

- má osvojené základy pre tolerantné a empatické vnímanie prejavov iných kultúr.

 

1.5 Charakteristika vzdelávania a formy organizácie výchovy a vzdelávania

Špecifiká výchovy a vzdelávania

Žiaci s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia môžu byť vzdelávaní:

a) v špeciálnych základných školách,

b) v špeciálnych triedach pre žiakov s mentálnym postihnutím v základnej škole,

c) v triedach základnej školy spolu s inými žiakmi, t.j. v školskej integrácii.

Dieťa s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia s odkladom povinnej školskej dochádzky sa môže vzdelávať v prípravnom ročníku, po absolvovaní ktorého môže žiak pokračovať v primárnom vzdelávaní na takom type školy, pre ktorý má predpoklady.

Žiakovi s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia a narušenou komunikačnou schopnosťou (symptomatickou poruchou reči) poskytuje individuálnu alebo skupinovú logopedickú terapiu školský logopéd.

V prípade ťažkosti pri osvojovaní si predpísaného učiva je možné žiakovi vypracovať individuálny vzdelávací program z jedného alebo viacerých predmetov, podľa ktorého sa vzdeláva a postupuje do vyššieho ročníka.

Dôležité postavenie vo výchovno-vzdelávacom procese má pracovné vyučovanie, čomu musí zodpovedať materiálno-technické a priestorové vybavenie školy.

Dĺžka výchovy a vzdelávania

Špeciálna základná škola - variant A má deväť ročníkov s možnosťou zriadenia prípravného ročníka.

Podmienky prijímania

V súlade s platnou vyhláškou žiak môže byť prijatý do A variantu špeciálnej základnej školy na základe diagnostického vyšetrenia, ktoré potvrdzuje ľahké mentálne postihnutie a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu.

Do prípravného ročníka môže byť prijatý žiak, ktorý do konca kalendárneho roka v príslušnom školskom roku dovŕšil vek 6 rokov len na základe písomnej žiadosti rodičov alebo psychologického vyšetrenia, v ktorom vyšetrujúci psychológ odporúča odklad školskej dochádzky vzhľadom na nezrelosť, oneskorený vývin, mentálne postihnutie, nezaškolenosť dieťaťa v materskej škole, či sociálnu zanedbanosť. V tomto školskom roku bol otvorený prípravný ročník na našej škole,  škola má vytvorené materiálne aj personálne podmienky pre zabezpečenie výchovno - vzdelávacieho procesu i pre túto skupinu žiakov.

 

1.6 Rámcový učebný plán  pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia.

Variant A s vyučovacím jazykom slovenským.            

 Vzdelávací program pre primárne vzdelávanie:

Školský  vzdelávací program
Vzdelávacia oblasť	Predmet/ročník			Príp.		1.	2.	3.	4.	5.	6.	7.	8.	9.	Spolu
Jazyk a komunikácia	Slovenský jazyk a literatúra					8	8	8	7	6	6	5	5	5	58
			Školský VP										1	1	2
	Rozvíjanie komunikačných schopností
			Školský VP
	Rozvíjanie grafomotorických zručností			1											1
			Školský VP
Matematika a práca s informáciami	Matematika			3		4	4	4	4	4	4	4	4	4	39
			Školský VP					1							1
	Informatika
			Školský VP							1	1				2
Človek a príroda	Vecné učenie					1		1+1							3
			Školský VP
	Fyzika											1	1	1	3
	Chémia													1	1
	Biológia											1	1	1	3
Človek a spoločnosť		Vlastiveda							2	2	3				7
			Školský VP							1					1
		Dejepis										1	1	1	3
		Geografia										1	1+1	1+1	3+2
		Občianska náuka										1	1	1	3
Človek a hodnoty	Etická výchova / Náboženská výchova									1	1	1	1	1	5
Človek a svet práce	Pracovné vyučovanie			1		1	2	3	4	4	4	4	4	4	31
			Školský VP			2		1+1		1	1		1	1	8
Umenie a kultúra		Výtvarná výchova		1		1	1	1	1	1	1	1	1	1	10
			Školský VP					1+1		1			1	1	5
		Hudobná výchova		1		1	1	1	1	1	1	1	1	1	10
			Školský VP
Zdravie a pohyb	Telesná a športová výchova			2		2	2	2	2	2	2	2	2	2	20
			Školský VP
Základ:					18	18	19	20	21	22	23	24	24	25	214
Voliteľné (disponibilné ) hodiny					2	4	4	4	4	4	3	4	4	4	37
Spolu					20	22	23	24	25	26	26	28	28	29	251

 

Disponibilnými hodinami sme rozšírili tieto predmety:

 

Pracovné vyučovanie

1. ročník      – 2 hodina týždenne

3. ročník      – 1 hodina týždenne

3. ročník      – 1 hodina týždenne

5. ročník      – 1  hodina týždenne

6. ročník      – 1 hodina týždenne

8. ročník      – 1 hodina týždenne

9. ročník      – 1 hodina týždenne

 

Predškolská starostlivosť, počas ktorej sa rozvíja základná manuálna zručnosť, u našich žiakov prevažne absentuje. Nízka časová dotácia nepostačuje na utváranie a rozvíjanie jemno-motorických zručnosti, a z tohto dôvodu posilňujeme vyučovanie v každom ročníku. Je dôležité, aby si žiaci rozvinuli zručnosti do takej miery, aby mohli zvládať náročnejšie činnosti vo vyšších ročníkoch. Považujeme za nevyhnutné rozvíjať u žiakov základné hygienické návyky a samoobslužné zručnosti, základné návyky pri stravovaní, adekvátne používanie predmetov, základné pracovné zručnosti a základné zručnosti v pestovateľských prácach. Od 5. ročníka sa začína diferencované vyučovanie chlapcov a dievčat a táto skutočnosť sa špecificky prejavuje v obsahu i cieľoch predmetu. Je potrebné, aby naši žiaci nadobudli špecifické zručnosti potrebné pre život a predprofesijnú prípravu.

 

Výtvarná výchova

3. ročník – 1 hodina týždenne

3. ročník – 1 hodina týždenne

5. ročník – 1 hodina týždenne

6. ročník – 1 hodina týždenne

8. ročník – 1 hodina týždenne

9. ročník – 1 hodina týždenne

 

Cieľom posilnenia výtvarnej výchovy je zdokonaľovať, rozvíjať a dopĺňať poznatky a výtvarné zručností, získané v predchádzajúcich ročníkoch. Nakoľko žiaci nemajú získavať len výtvarné zručnosti, poznatky o výtvarných technikách a materiáloch, ale aj informácie o výtvarnom umení, zaraďujeme do výučby návštevy výstav výtvarných prác detí, umelcov, ľudových umelcov, remeselníkov, múzeí, galérií. Do obsahu vsúvame aj vychádzky na pozorovanie prírody a okolitej architektúry v miestnom regióne. Keďže v 5. ročníku ide už o rozvíjanie estetického vzťahu k životnému prostrediu, ku kráse prírody a skutočnosti, dávame priestor aj pre iné výtvarné aktivity, pre skúmanie a analyzovanie morfologickej stavby a vnútorného členenia prírodnín. Vytváraním priestoru pre vlastnú tvorivosť a estetické cítenie rozvíjame estetický vkus a nevkus, cit pre farbu, jej harmóniu a líniu. Posilnená hodina výtvarnej výchovy a takéto „dávkovanie“ rozvíjania výtvarnej tvorivosti, môže byť jedným z prostriedkov prevencie niektorých porúch správania, s ktorými sa na našej škole stretávame.

 

Vlastiveda

5. ročník - 1 hodina týždenne

 

Učivo vlastivedy dáva žiakom základné poznatky o prírodných a spoločenských javoch v rozsahu zodpovedajúcom stupňu ich postihnutia. Nadväzuje na poznatky o prírode a spoločnosti, ktoré žiaci získali vo vednom učení v 1. až 3. ročníku v slovenskom jazyku a utvára základy pre vyučovanie spoločensko-vedných a prírodovedných predmetov.

Vecné učenie

1. ročník – 2 hodiny týždenne

3. ročník – 2 hodiny týždenne

3. ročník – 1 hodina týždenne

 

Predmet sme posilnili z dôvodu, lepšieho osvojenia a utvrdenia poznatkov o prírode a spoločnosti. Vecné učenie úspešne vplýva na rozvoj sociálnej a emocionálnej inteligencie, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou všeobecnej inteligencie a významne determinujú ďalšiu úspešnosť žiaka.

 

Slovenský jazyk a literatúra

8. ročník              - 1 hodina týždenne

9. ročník              - 1 hodina týždenne

 

Vzhľadom na obsahovú náročnosť tohto predmetu a slabú čitateľskú gramotnosť konkrétnych žiakov sme pridali po  hodine v uvedených ročníkoch.

 

Rozvíjanie grafomotorických zručností:

prípravný ročník- 1 hodina týždenne

 

Predmet sme posilnili z dôvodu, lepšieho rozvíjania psychomotorických schopností a jemnej motoriky, ktorá je potrebná pri nácviku písania, pri ktorom sa vytvárajú potrebné hygienické a estetické návyky. a utvrdenia poznatkov. Žiaci sa učia správne zaobchádzať s písacími nástrojmi a materiálom, dbať na úhľadnú úpravu.

 

Matematika:

3. ročník – 1 hodina týždenne

 

Cieľom posilnenia predmetu matematiky je rozvoj matematických schopností u MP žiakov, finančnej gramotnosti, ktoré pripravujú žiakov na aplikáciu poznatkov do reálneho života.

 

Informatika:

5.ročník-  1 hodina týždenne

6.ročník-  1 hodina týždenne

 

Cieľom posilnenia vyučovania z informatiky je sprístupniť základné pojmy a techniky používané pri práci s údajmi, získať základy algoritmického myslenia – príkazy v priamom režime. Podobne ako matematika aj informatika  v spojení s informačnými technológiami vytvára platformu pre všetky ďalšie predmety.

Geografia:

8. ročník - 1 hodina týždenne

9. ročník - 1 hodina týždenne

 

Cieľom posilnenia vyučovania z predmetu geografia je, aby si žiaci osvojili poznatky o svojej vlasti a o svete. Súčasťou vyučovania zemepisu je práca s rôznymi druhmi máp- na ktorú žiaci potrebujú väčšie množstvo vyučovacieho času, keďže je potrebné pri práci s mapou, aby boli schopní orientovať sa podľa mapy aj v praktickom živote.

 

Prierezové témy

Prierezové témy odrážajú vo vyučovacom procese aktuálne problémy súčasného sveta a preto sú neoddeliteľnou súčasťou vzdelania. Prierezové témy v sebe zahrňujú kľúčové kompetencie a ich realizácia sa premietne do práce každého učiteľa.
Z daných prierezových tém nevytvárame samostatné vyučovacie predmety, ale integrujeme ich do všetkých vyučovacích predmetov všetkých ročníkov.

Prierezové témy:

– osobnostný a sociálny rozvoj

– enviromentálna výchova

– mediálna výchov/

– multikultúrna výchova

– dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke

– ochrana života a zdravia

– tvorba projektu a prezentačné zručnosti

sú začlenené do predmetov podľa svojho obsahu a uvedené sú v TVVP jednotlivých predmetov. Tematické plány predmetov bližšie uvádzajú, ktorú prierezovú tému dané učivo rozvíja.

Stručná charakteristika prierezových tém.

OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ

Prierezová oblasť osobnostný a sociálny rozvoj rozvíja ľudský potenciál žiakov, poskytuje žiakom základy pre plnohodnotný a zodpovedný život. Znamená to nielen študijný (akademický) rozvoj žiakov, ale aj rozvíjanie osobných a sociálnych spôsobilostí, ktoré spätne akademický rozvoj podporujú. Aby žiak získal kvalitné vzdelanie, k tomu je potrebné aby si už od primárneho vzdelávania rozvíjal sebareflexiu (rozmýšľal o sebe), spoznával sám seba, svoje dobré ale aj slabé stránky, rozvíjal si sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie. V tejto súvislosti je potrebné aby sa naučil uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných.

Dôležité je, aby prierezová téma podporovala u žiakov rozvoj schopnosti uplatňovať prevenciu sociálno-patologických javov (šikanovanie, agresivita, užívanie návykových látok). Cieľom je, aby žiak získaval a udržal si osobnostnú integritu, pestoval kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne spôsobilosti potrebné pre osobný a sociálny život a spoluprácu. V tejto prierezovej tematike sa uplatňuje aj vzdelávanie k ľudským právam ale aj k rodinnej výchove. Téma sa prelína všetkými obsahovými vzdelávacími oblasťami, pričom sa pri jej uskutočňovaní berú do úvahy aktuálne potreby žiakov. Najviac priestoru má v predmete etická výchova, ale je dôležité aby si učiteľ uvedomil, že na dosiahnutie cieľov tejto prierezovej tematiky je nutné vymedziť priestor aj v náukových predmetoch. Nevyhnutné je, aby sa všetky témy realizovali prakticky, prostredníctvom vhodných cvičení, modelových situácií, diskusií, hier a iných interaktívnych metód.

ENVIROMENTÁLNA VÝCHOVA

Environmentálna výchova vedie žiakov ku komplexnému pochopeniu vzájomných vzťahov medzi organizmami a vzťahom človeka k životnému prostrediu. Ide o rozvíjanie a najmä pochopenie nevyhnutného prechodu k udržateľnému rozvoju spoločnosti, ktorý umožňuje sledovať a uvedomovať si dynamicky sa vyvíjajúce vzťahy medzi človekom a prostredím, kde sú vzájomne prepojené aspekty ekologické, ekonomické a sociálne.

Táto prierezová téma prispieva k formovaniu a rozvíjaniu ekologického vedomia žiakov. Smeruje k tomu, aby žiaci pochopili, že sú súčasťou prírody, uvedomili si význam prírody pre život človeka a nevyhnutnosť chrániť životné prostredie. Vedieme žiakov k zodpovednému postoju k životnému prostrediu, a tým u nich rozvíjame lásku k prírode. Základné poznatky, návyky i zručnosti orientujú žiakov k utváraniu postojov udržateľného rozvoja nepoškodzujúceho životné prostredie. Cieľom je pripraviť žiakov na riešenie rozličných ekologických problémov a vychovávať ich k vedomej ochrane prírody. Výchovou k ochrane životného prostredia vedieme žiakov k úspore materiálov a energie a k šetrnému zaobchádzaniu so školskými potrebami. V školskom prostredí a jeho najbližšom okolí sa environmentálna výchova dotýka týchto oblastí:

- spotreba energie – najmä elektrickej (osvetlenie, video, TV) a vykurovanie;

- čistota tried a ďalších miestností – spotreba vody a saponátov;

- areál školy (výsadba stromov, stavanie búdok pre vtákov).,

- spotreba materiálov – najmä papiera;

- odpad (triedenie odpadu, zber druhotných surovín).

V procesuálnej sfére akceptujeme tieto základné princípy:

- učiť žiakov o životnom prostredí – získané vedomosti pomáhajú rozvíjať vnímavosť žiakov a uvedomovať si problémy životného prostredia miestneho, regionálneho, národného alebo globálneho charakteru a významu.

- vychovávať žiakov prostredníctvom životného prostredia – rozvíjať zručnosti žiakov, ktoré umožňujú riešiť problémy a rozhodovať na základe získaných skúseností zo životného prostredia školy a jej širšieho okolia.

- vychovávať žiakov pre životné prostredie – rozvíjať pozitívne hodnoty a postoje žiakov, viesť ich k priamej účasti na ochrane a zveľaďovaní životného prostredia.

 

MEDIÁLNA VÝCHOVA

Žiaci sú neustále vystavení vplyvom médií – nielen elektronických, ale aj tlačených - rôznych časopisov. Zvlášť vo veľkej obľube sú televízia a počítač. Nie každý žiak dokáže ich obsah selektovať, preto sa čoraz viac do popredia dostáva potreba rozvíjať u žiakov mediálnu kompetenciu, ktorá by umožnila žiakom osvojiť si stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty, čo znamená, že učiteľ by mal viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, primerane sa v ňom orientovali.

 

MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA

Multikultúrna výchova je zaradená do obsahu vzdelávania s ohľadom na slovenské kultúrne prostredie, kde po stáročia spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu. Tradičná kultúrna rozmanitosť sa pritom v súčasnosti ešte prehlbuje vďaka viacerým trendom, ktoré sa často zastrešujú pojmom globalizácia. Jedným z týchto trendov, ktorý výrazne zvyšuje rozmanitosť kultúr na Slovensku, je migrácia príslušníkov vzdialenejších a doposiaľ nepoznaných kultúr a subkultúr.  Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu, či xenofóbie.      

Žiaci budú čoraz častejšie v osobnom aj verejnom živote vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a v čoraz väčšej miere sa budú dostávať do kontaktu s príslušníkmi iných kultúr. Preto je potrebné, aby boli na tieto výzvy pripravení, a aby boli schopní rozoznať, rešpektovať a podporovať rôzne kultúrne ukotvenie vo svojom okolí.

Cieľom prierezovej témy multikultúrna výchova je preto výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti. Edukačná činnosť je zameraná na to, aby škola fungovala ako spravodlivé systémy, kde majú všetci žiaci rovnakú príležitosť rozvíjať svoj potenciál. Žiaci spoznávajú svoju kultúru aj iné kultúry, históriu, zvyky a tradície ich predstaviteľov, rešpektujú tieto kultúry ako rovnocenné a dokáže s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať.

DOPRAVNÁ VÝCHOVA – VÝCHOVA K BEZPEČNOSTI V CESTNEJ PREMÁVKE

Úlohou výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke v škole je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke - ako chodcov alebo cyklistov Ciele výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke  zahŕňajú oblasť kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú, ktoré je potrebné proporcionálne rozvíjať.
 

OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA

Cieľom spoločnosti je pripraviť každého jednotlivca na život v prostredí, v ktorom sa nachádza. Obsah učiva je predovšetkým orientovaný na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. Cieľom oblasti je formovať ich vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí. Poskytnúť žiakom potrebné teoretické vedomosti a praktické zručnosti. Osvojiť si vedomosti a zručnosti v sebaochrane a poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života. Rozvinúť morálne vlastnosti žiakov, tvoriace základ vlasteneckého a národného cítenia. Formovať predpoklady na dosiahnutie vyššej telesnej zdatnosti a celkovej odolnosti organizmu na fyzickú a psychickú záťaž v náročných životných situáciách.

 

TVORBA PROJEKTOV A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI

Prierezová téma spája jednotlivé kompetencie, ktoré chceme rozvíjať u žiakov - komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, poznať sám seba a svoje schopnosti, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine, vytvoriť nejaký produkt. V tejto prierezovej téme je obsah zameraný na postupnosť jednotlivých krokov a metodológiu tvorby projektu, ktorú budú môcť žiaci využívať v ostatných predmetoch alebo aj v mimoškolskej činnosti pri prezentácii svojej školy. Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií.

 

1.8 Pedagogické stratégie

1.8.1 Výchovno – vzdelávacie stratégie

Na utváranie a rozvíjanie kľúčových kompetencií žiakov uplatňujeme vo vyučovaní aj mimo neho spoločné postupy.

Pri rozvíjaní sociálnych komunikačných kompetencií (spôsobilostí):

- Kladieme dôraz na kultúrnu úroveň komunikácie,

- pripravujeme žiakov na zvládnutie komunikácie s inými ľuďmi v závažných životných situáciách,

- vedieme žiakov k aktívnemu počúvaniu, ktoré považujeme za dôležitý prvok účinnej medziľudskej komunikácie,

- vytvárame priestor pre uplatňovanie schopností komunikácie v rámci autentického učenia sa pri kultúrno – spoločenských akciách školy akadémie, Deň otvorených dverí,

- empatický, citlivý prístup k starým, chorým a zdravotne postihnutým rozvíjame prostredníctvom triednych projektov – Kvet ľudskosti a kultúrnymi vystúpeniami v Detskom domove a Domove sociálnych služieb,

- dôraz kladieme na zážitkové učenie,

- vo vyučovaní uplatňujeme brainstorming, simuláciu, hranie rolí.

Kompetencie (spôsobilosti) v oblasti matematického a prírodovedného myslenia dosahujeme tým, že:

- Učíme žiaka pozitívnemu postoju k matematike,

- utvárame priestor pre to, aby si žiaci uvedomili možnosti efektívneho využitia odpadového materiálu – výstavy prác z odpadu „Zo starého nové“,

- školské projektové dni sú zacielené na uvedomenie si potreby ochrany životného prostredia – Deň Zeme, Deň vody, triedne školské kvízy, Krajina Áno – Krajina Nie,

- netolerujeme znečisťovanie a ničenie prírody,

- netolerujeme úmyselné ničenie školského zariadenia a nešetrné zaobchádzanie s učebnými pomôckami,

- vedieme žiakov k neplytvaniu vodou a elektrickou energiou,

- vychádzky do prírody a cvičenia v prírode smerujú k tomu, aby žiaci vnímali prírodu ako zdroj inšpirácie, relaxácie a nevyhnutnú podmienku života,

- oceňujeme aktivitu žiakov pri dopĺňaní prírodovedných zbierok.

 

Pre utváranie a rozvíjanie kompetencie (spôsobilosti) v oblasti informačných a komunikačných technológií postupujeme tak, že:

- Formujeme u žiakov kritický prístup pri využívaní TIS, najmä schopnosť rozlišovať skutočný a virtuálny svet,

- zapájame žiakov do výtvarných súťaží v kreslení na PC v programe Skicár,

- rozšírením ponuky záujmových útvarov umožníme viacerým žiakom zdokonaliť sa v práci s počítačom,

- vytvárame priestor na prezentáciu žiackych prác vytvorených na PC prostredníctvom nástenných novín.

 

Kompetenciu (spôsobilosť) učiť sa učiť sa formujeme a posilňujeme nasledovnými aktivitami a zásadami:

- Rôznymi formami zoznamujeme žiakov s profesiami a tým cielene ujasňujeme predstavu žiakov o uplatnení sa v živote – Dni otvorených dverí, exkurzie, spolupráca s výchovným poradcom,

- žiakov nikdy netrestáme prácou,

- kvalitne odvedenú prácu vždy pochválime,

- motivujeme žiakov k sebazdokonaľovaniu a sebazlepšovaniu prostredníctvom úspešných žiackych vzorov – galéria najlepších žiakov, prezentácie na nástenných novinách, internetovej stránke školy, oceňovanie úspešných žiakov vedením školy.

 

Pri formovaní a rozvíjaní kompetencie (spôsobilosti) riešiť problémy:

- Učíme žiakov asertívnemu správaniu sa a kultúrnej nonverbálnej komunikácii,

- zaraďujeme činnosti umožňujúce komunikáciu medzi žiakmi rôznych vekových skupín (spoločné aktivity starších a mladších žiakov – športové, výtvarné súťaže, besedy, triedne a školské projekty),

- pozitívne a negatívne prejavy správania sa ľudí demonštrujeme na konkrétnych prípadoch,

- uplatňovaním situačnej a inscenačnej metódy, metódy konfliktnej situácie (konštruktívna hádka) vedieme žiakov k pochopeniu príčin, uvedomeniu si dôsledkov konfliktov a učíme ich konštruktívne riešiť daný problém,

- rolovými hrami a komunikačným tréningom smerujeme k vytváraniu pozitívnych vzorcov správania,

- vedieme žiakov k pochopeniu, že nepoužívanie sily a agresie nie je výrazom slabosti, ale prejavom schopnosti jedinca riešiť problém nenásilnou formou,

- besedami so zdravotníkmi a políciou vedieme žiakov k tomu, aby vedeli správne reagovať v závažných životných situáciách.

 

Pri utváraní osobných, sociálnych a občianskych spôsobilosti postupujeme v súlade so zásadami:

- Netolerujeme prejavy sociálno-patologického správania – šikanovanie, drogy, kriminalita,

- netolerujeme prejavy rasizmu, xenofóbie a nacionalizmu,

- netolerujeme agresívne, hrubé, vulgárne a nezdvorilé správanie sa žiakov,

- netolerujeme nekamarátske správanie prejavujúce sa odmietaním pomoci iným,

 

Rozvíjanie tejto kompetencie dosahujeme tým, že:

- zapájame žiakov do celoškolských projektových činností, súťaží, športových podujatí,

- učíme žiakov hodnotiť prácu svojho tímu, výsledok svojej práce,

- rozvíjame schopnosť žiakov zastávať v tíme rôzne roly,

- monitorujeme sociálne vzťahy v triede,

- vytvárame podmienky pre osvojenie si etického vzorca správania – postaviť sa za správnu vec, zastať sa slabších, mladších spolužiakov,

- využívame pomoc a skúsenosti odborníkov - polícia, výchovný poradca, CPPP,

- vo vyučovaní používame metódu hrania rolí pre priblíženie rôznych životných situácií a ich riešení, využívame zážitkové učenie a príklady z bežného života,

- minimalizujeme používanie metódy frontálneho vyučovania, podporujeme skupinové formy a kooperatívne vyučovanie,

- pestrou ponukou záujmových útvarov podnecujeme u žiakov záujmovú činnosť a zmysluplné využívanie voľného času.

 

Kompetenciu (spôsobilosť) vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry formujeme a rozvíjame osvedčenými aktivitami a postupmi:

- Podporujeme účasť žiakov v súťažiach umeleckého zamerania,

- účasťou na výstavách, divadelných predstaveniach a koncertoch formujeme u žiakov umelecké hodnoty,

- prostredníctvom akadémií a výstav prezentujeme umeleckú tvorivosť žiakov,

- formujeme vedomie, že kultúra vyjadrovania a celková úprava zovňajšku je znakom kultúrnosti jedinca,

- vytvárame priestor pre to, aby žiaci mohli prejaviť svoju osobnosť umeleckými prostriedkami – výstavy žiackych prác, súťaže v speve, prednese poézie a prózy, tanečné súťaže, školské kultúrno-spoločenské podujatia),

- vedieme žiakov k tomu, aby si uvedomili jedinečnosť kultúry svojho etnika, jej postavenie a miesto v národnej kultúre a dokázali ju prezentovať,

- exkurziami a vychádzkami umožňujeme žiakom vnímať rôzne spôsoby komunikácie medzi ľuďmi,

- návštevy múzeí, galérií, poznávacie výlety smerujú k uvedomeniu si potreby umenia a potreby vnímať historicko-kultúrne dedičstvo,

- k zachovávaniu ľudových tradícií vedieme žiakov prostredníctvo rôznych podujatí: fašiangový karneval, vianočná akadémia, veľkonočná výstava,

- vytvárame priestor pre to, aby sa žiaci podieľali na skultúrňovaní interiéru a exteriéru školy (výzdoba školy, starostlivosť o školskú skalku).

 

1.8.2 Stratégie vyučovania

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem práce vychádzame z obsahového zamerania vyučovacej hodiny, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov, materiálneho vybavenia a z vlastnej činnosti žiakov zacielenej na dosiahnutie stanovených cieľov zameraných na rozvoj kľúčových kompetencií žiakov.

Pri výbere vyučovacích metód dbáme na to, aby:

- boli v súlade so zámermi školy,

- rozvíjali všetky stránky osobnosti žiaka,

- smerovali k rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov,

- umožňovali vytvoriť sociálnu atmosféru, v ktorej sa môže dieťa učiť bez strachu a stresu,

- využívali prirodzenú zvedavosť dieťaťa a vzbudzovali jeho chuť do učenia,

- zohľadňovali potreby žiaka,

- umožňovali žiakovi učiť sa všetkými zmyslami.

Moderné vyučovanie nie je obmedzené na jedinú formu pedagogickej stratégie alebo metódy ale zahŕňa rozmanité prístupy, ktoré podporujú proces učenia sa žiaka. Je na pedagogickom majstrovstve a kreativite každého učiteľa, aké pedagogické stratégie zvolí vo vyučovaní.

V podmienkach našej školy uplatňujeme metódy všeobecné a metódy špeciálno- pedagogické.

 

Metódy všeobecné

Zo všeobecných metód v edukačnom procese uplatňujeme:

 

Metódy vychádzajúce z logickej postupnosti:

- Analyticko-syntetická

- Synkretická ( porovnávanie)

 

Metódy podľa charakteru práce:

- Expozičná

- Názorno-demonštračná

- Metódy praktické

 

Motivačné metódy

Motivácia ako snaha a túžba niečo dosiahnuť má vo vyučovacom procese významnú úlohu. Prístup žiaka k učeniu je základom úspešnej činnosti a vzhľadom k tomu, že pracujeme s mentálne postihnutými deťmi, u ktorých je veľmi ťažké vzbudiť záujem o učenie, považujeme za veľmi dôležite vzbudiť u žiakov prvotný záujem o učenie. Z motivačných metód sa nám v praxi osvedčili:

Motivačný rozhovor, motivačný problém, rozprávanie, demonštrácia, skupinové

vyučovanie, problémové vyučovanie, projektová metóda. blokové vyučovanie, tematicko – integrované vyučovanie, tvorivé vyučovanie.

Aktivizujúce metódy

Významné miesto vo edukačnom procese patrí aktivizujúcim metódam:

- Diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia daného problému)

- Situačná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov)

- Inscenačná metóda (sociálne učenie v modelovej predvádzanej situácii, pri ktorej sú žiaci aktérmi danej situácie)

- Dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.)

- Simulácia (simulovanie, napodobňovanie životných situácií, aktivity, ktoré vyžadujú interakciu medzi skupinou žiakov a jednotlivcami)

- Zážitkové učenie

- Učenie prostredníctvom IKT

- Praktické aktivity, samostatná činnosť

- Didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti )

- Kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej

závislosti členov heterogénnej skupiny)

 

Expozičné metódy

Aplikáciou expozičných metód sa usilujeme docieliť to, aby proces učenia prebiehal u žiaka čo najefektívnejšie. Uplatňujeme ich pri vytváraní nových poznatkov a zručností, čím sa vyhýbame predkladaniu definitívnych vedeckých poznatkov a memorovaniu bez náležitého pochopenia. V praxi využívame metódy:

- Slovné: monologické vysvetľovanie, opis, inštruktáž, rozprávanie, dialogický rozhovor

- Názorno – demonštračné: pozorovanie, ilustrovanie, demonštrovanie

- Metódy praktické: manipulácia s predmetmi, grafické práce, laboratórne pokusy, práce na školskom pozemku

- Pracovné metódy( práca ako výchovná metóda)

- Hra: didaktická

- Dramatizácia

- Pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov)

- Heuristická metóda: dialogická, problémová

- Metóda samostatnej práce s knihou, v teréne

 

Fixačné metódy

Vo vyučovacom procese majú dôležité postavenie vzhľadom na to, že žiaci s mentálnym postihnutím si poznatky osvojujú pomaly, až po viacnásobnom opakovaní a rýchlo zabúdajú. Smerujú k precvičovaniu a upevňovaniu už nadobudnutých poznatkov a zručností, vytvárajú nové synoptické spojenia, majú diskriminačný a zovšeobecňujúci charakter. U žiakov sa stretávajú s obľubou:

Pokus, demonštrácia, hra (didaktická, intelektová), pojmové mapovanie, rotujúci

prehľad, questionstorming.

Metódy diagnostické a klasifikačné:

Slúžia nielen na zistene úrovne vedomostí, zručností a návykov žiakov, ale sú aj prostriedkom autodiagnostiky učiteľa:

- skúšanie ústne, písomné, praktické

 

Metódy špeciálno-pedagogické

Počas celého vyučovacieho procesu uplatňujeme aj metódy špeciálno-pedagogické:

- viacnásobného opakovania informácie,

- nadmerného zvýraznenia informácie,

- multisenzorického sprostredkovania,

- intenzívnej spätnej väzby,

- algoritmizácie kurikula,

- slovného sprostredkovania,

- sprostredkovania pohybom,

- sprostredkovania inštrukčnými médiami,

- sprostredkovania technickými prostriedkami metodiky,

- pozitívnej psychickej tonizácie,

- aplikácie individuálnych vzdelávacích programov,

- kombinované.

Organizačné formy

Pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia sú určené nasledovné formy organizácie výchovy a vzdelávania:

Denná forma - poldenné vyučovanie v rozsahu piatich pracovných dní v týždni. Existuje však možnosť oslobodiť žiaka na základe odporučenia pediatra od vyučovania niektorých predmetov alebo ich častí.

Individuálna forma

V prípade závažných zdravotných problémov je možné na základe odporučenia pediatra oslobodiť žiaka od dochádzania do školy.

Metódy a formy práce, ich logické usporiadanie a kombinovanie si volí učiteľ podľa predmetu, obsahu učiva a konkrétnej situácie v triede so zameraním na motiváciu a usmernenie žiakov na vyučovaní a v učení. Výber foriem vyučovania prispôsobujeme potrebám žiakov, ich možnostiam a schopnostiam a snažíme sa o to, aby sme vytvorili priestor pre uplatnenie individuality každého žiaka.

Pre naplnenie cieľov školy budeme využívať nasledovné formy:

- vyučovacia hodina základného, motivačného, expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu,

- individuálne vyučovanie

- skupinové vyučovanie

- hromadné vyučovanie

- integrované vyučovanie – blokové vyučovanie

- vyučovacia hodina na školskom pozemku

- vyučovacia hodina v cvičnej kuchynke

- Snoezelen,

- VOX

- praktické činnosti,

- exkurzia, výlet, vychádzka

- vyučovanie v rôznom prostredí (hodina v múzeu, čitateľskom kútiku)

- brigáda, terénne pozorovania

- návšteva výstavy, koncertu, múzea, či inej inštitúcie,

- súťaž, kultúrne vystúpenie

 

Metodické formy výučby (priamy prejav danej metódy pri osvojovaní obsahu výučby):

- výkladové (rozprávanie, prednáška, objasňovanie, opis)

- demonštračné (demonštrácia experimentu, postupu činnosti, ukážky riešenia úloh, zostavenia plánu, ukážky predmetov, javov, zobrazení)

- dialogické (rozhovor, beseda, diskusia)

 

Sociálne formy výučby

- frontálne vyučovanie

- skupinové vyučovanie

- individuálne vyučovanie

- kooperatívne vyučovanie

- samostatná práca žiakov

 

1.8.3 Stratégie výchovy

Na našej škole venujeme zvýšenú pozornosť mravnej výchove, nakoľko u mnohých žiakov je mravný vývin ohrozený sociálno-patologickým prostredím, hodnotový systém, ktorého je odlišný od spoločensky uznávaných hodnôt a noriem, čo vyúsťuje do rozporu až konfliktu medzi záujmami a potrebami jedinca ako aj záujmami a potrebami spoločnosti.

Aplikáciou metód mravnej výchovy sledujeme formovanie mravného uvedomovania, mravných postojov a mravnosti ako humanistickej hodnoty, ktorá pozdvihuje človeka a rozvíja ľudskosť:

Metódy mravnej výchovy

Metódy aktivizujúce:

- Zážitkové učenie - zážitkové metódy učenia napomáhajú prehlbovať účinnosť celého procesu mravného formovania osobnosti.

- Kooperatívne učenie - napomáha rozvoju empatického a prosociálneho správania, k rozvoju priateľských vzťahov.

 

Metódy mravného uvedomovania :

- Persuázia (metóda presvedčovania) – pomáha utváraniu presvedčenia, ako hlavného hodnotového prvku mravného vedomia.

- Exemplifikácia (metóda príkladovania)- dynamizuje a umocňuje mravné požiadavky žiaduceho správania vytváraním názorových a príťažlivých vzorov, ideálov, modelov.

- Exercitácia (metóda cvičenia) umožňuje rozvíjať činnostný zreteľ mravnosti, osvojovať si sociomravné zručnosti.

 

Metóda rozvoja mravného úsudku: riešenie morálnych dilem

Metódy výchovy mravnej aktivity: metóda režimu, získavania, poverenia úlohou

Skupinová diskusia

Metóda vytvárania modelových situácii: „ Žalujem – obhajujem – súdim.“

Hrové učenie - hranie je osobitý druh činnosti s rôznou intenzitou prežívania utvárajúcich sa situácií, čo si vyžaduje určitú hrovú morálku.

Observačné učenie - jednotlivec určitým spôsobom poznáva a spolu prežíva správanie druhého.

Situačno – problémové metódy smerujú k rozvíjaniu procesu sociálno-morálneho učenia.

Metóda klarifikácie (objasňovania) – umožňuje poznať, pochopiť a porozumieť poznávacím mravným kategóriám, mravným pojmom a mravným javom, vytvárať si k nim vnútorný vzťah a postoj a na ich základne kreovať svoj náhľad, názor.

Metóda valorizácie (zhodnocovania) -umožňuje rozvíjať procesy zmien v mravnom správaní človeka, stimulovať žiaduce a tlmiť správanie a konanie.

Metódy výchovy a prevýchovy

Za primárny cieľ výchovy a vzdelávania považujeme začlenenie jedinca so zdravotným postihnutím do spoločnosti. Socializácia jedinca je podmienená nielen množstvom a kvalitou vedomostí, pracovných zručností, postojov a návykov, ale v podstatnej miere závisí aj od zafixovaných vzorcov správania a hodnotového systému. Nakoľko mentálne postihnutie samo osebe predikuje problémy výchovného charakteru, venujeme na našej škole zvýšenú pozornosť poruchám správania, ktoré sa k mentálnemu postihnutiu pridružujú najčastejšie.

V podmienkach našej školy sa nám osvedčili metódy výchovy a prevýchovy:

Metóda vzťahových rámcov (je výkonová so spätnou väzbou)

Metóda posilňovania správania

Metóda prosociálneho správania

Situačné a inscenačné metódy (najmä metóda konfliktnej situácie)

Metódy transakčnej analýzy (najmä metóda nácviku sociálnych zručností)

Metóda výchovnej komunikácie (najmä komunikačný tréning a rolové hry)

Metóda brainstormingu

Metóda persuázie (presvedčovania argumentmi)

Metóda valorizácie (zhodnocovanie)

Metóda demonštrácie

Metóda fixácie (upevňovanie postojov a správania)

Metóda osobnostného vedenia

Metóda premiácie (odmeňovanie)

Metóda laudácie (pochvala)

 

1.9 Hodnotenie výsledkov vzdelávania žiakov

Cieľom hodnotenia výsledkov žiaka v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, aké sú jeho pokroky, v čom má nedostatky a aké sú jeho rezervy. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce a návod ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov.

Hodnotenie žiaka sa na našej škole vykonáva klasifikáciou, slovným hodnotením alebo kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia.

Správanie žiakov sa klasifikuje stupňami:

1 – veľmi dobré,

2 – uspokojivé,

3 – menej uspokojivé,

4 – neuspokojivé.

 

Žiakov prípravného, 1. až 4. ročníka hodnotíme slovne, pričom prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov vyjadrujeme štyrmi stupňami:

- „dosiahol veľmi dobré výsledky“

- „dosiahol dobré výsledky“

- „dosiahol uspokojivé výsledky“

- „dosiahol neuspokojivé výsledky“.

 

Žiak hodnotený slovne prospel, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nebol hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“.

 

Hodnotenie žiakov 5.- 9. ročníka vykonávame klasifikáciou. Prospech v jednotlivých vyučovacích predmetov sa klasifikuje stupňami:

1 – výborný,

2 – chválitebný,

3 - dobrý,

4 – dostatočný,

5 – nedostatočný.

 

Žiak hodnotený klasifikáciou prospel, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný ani v jednom povinnom vyučovacom predmete.

Pri skúšaní, hodnotení a klasifikácii žiackych učebných výkonov sa budeme aj naďalej riadiť zásadami:

- zisťovať a hodnotiť treba to, čo žiak vie a nesnažiť sa v prvom rade odhaľovať jeho nedostatky, aj keď bez ich poznania nemožno pristúpiť k ich odstráneniu,

- žiaka porovnávame len so žiakom samým. Pokrok žiaka v čase sledujeme prostredníctvom pracovného portfólia a pri hodnotení výsledkov žiaka vychádzame z jeho vlastných možností a schopností.

 

1.10 Postup do ďalšieho ročníka

- Do vyššieho ročníka postupuje žiak, ktorý prospel.

- Žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník.

- Ak žiak neprospel v roku, kedy končí povinnú školskú dochádzku a žiak 9. ročníka, ktorý bol prijatý do odborného učilišťa alebo praktickej školy, ročník neopakuje.

1.11 Spôsob a podmienky ukončenia výchovy a vzdelávania

Na vysvedčení posledného ročníka sa uvedie stupeň dosiahnutého vzdelania nasledovne: „Žiak (žiačka) získal (získala) primárny stupeň vzdelania.“

Ak žiak ukončil povinnú školskú dochádzku uvedú sa aj údaje o ukončení povinnej školskej dochádzke a to nasledovne: Žiak (žiačka) ukončil (ukončila) povinnú školskú dochádzku.

 

1.12 Personálne zabezpečenie

Najdôležitejším vnútroškolským aspektom ovplyvňujúcim výkonnosť žiakov je kvalita a kvalifikovanosť pedagogického zboru. Výchovno–vzdelávací proces na našej škole zabezpečuje pedagogický zbor plne kvalifikovaných učiteľov – majú pedagogickú aj odbornú spôsobilosť. Pedagógovia školy predstavujú stabilizovaný, odborne i pedagogicky kvalifikovaný a profesionálny pedagogický zbor, ktorý má snahu ďalej odborne a profesijne rásť, využívať možnosti ďalšieho vzdelávania, prehlbovania a zvyšovania kvalifikácie s cieľom zvyšovať úroveň a kvalitu výchovno – vzdelávacieho procesu.

Pre väčšinu učiteľov bol výber ich povolania primárnou voľbou. Majú radi svoju profesiu, vymieňajú si medzi sebou odborné skúsenosti, majú snahu odborne napredovať a kráčať s dobou. Snahou všetkých pedagógov je odvádzať kvalitný vyučovací proces a vytvárať pozitívnu sociálnu klímu ako predpoklad dobrej pracovnej atmosféry.

Predprofesijnú a profesijnú prípravu zabezpečuje a koordinuje pedagóg – výchovný poradca. Okrem úloh spojených s voľbou povolania organizuje rôzne aktivity výchovného zamerania: besedy so psychológmi, políciou, exkurzie do škôl v rámci dní otvorených dverí. Vykonáva aj výchovné poradenstvo pri riešení osobnostných, vzdelávacích, profesionálnych a sociálnych potrieb detí, spolupracuje s triednymi učiteľmi s odborníkmi CPPPP a CŠPP.

Pedagógovia pôsobia aj ako koordinátori jednotlivých výchovných oblastí. Škola má koordinátora:

- prevencie drogových závislostí

- environmentálnej výchovy,

- školy podporujúcej zdravie.

 

1.13 Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

Bezpečnosť žiakov je pevnou a neodmysliteľnou súčasťou výchovno–vzdelávacieho procesu. Každoročne na začiatku školského roka poučujeme žiakov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a to v rámci triednických hodín, na úvodných hodinách predmetov vyžadujúcich zvýšenú pozornosť na bezpečnosť, pred exkurziami, výletmi, vychádzkami a návštevami rôznych podujatí. Na rôznych školských aktivitách a vyučovaní mimo priestorov školy sa môžu žiaci zúčastniť len na základe informovaného súhlasu rodiča.

Základné zásady bezpečnosti sú zakotvené v školskom poriadku, ktorý aktualizujeme každoročne na začiatku školského roka. K zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia smeruje:

- zdravé prostredie tried,

- kontrola telocvičného náradia pred každou vyučovacou hodinou v ZŠ,

- bezbariérové WC,

- dozor nad žiakmi počas vyučovania na chodbách i v ŠJ.

 

Organizácia výučby a rozvrh vyučovacieho dňa vychádza z rešpektovania zásad psychohygieny. Vyučovacia hodina trvá 45 minút, poslednú vyučovaciu hodinu možno skrátiť na 40 minút. V prípravnom až štvrtom ročníku sa vyučuje v jednom slede najviac päť, v piatom až deviatom ročníku najviac šesť vyučovacích hodín denne.

 

Schválený na Pedagogickej rade,

v Trenčianskej Teplej,  dňa 31. 08. 2023,

 

schválený na Rade školy,

v Trenčianskej Teplej, dňa 03.10. 2023

 

Vypracovala: 

 

Mgr. Ľubica Geregová