Spojená škola

M.R.Štefánika 323/ 1,Trenčianska Teplá  914 01

 

ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM

 

Vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia

 

primárne vzdelávanie

 

Koordinátorka ŠkVP: Mgr. Simona Budovičová,

Riaditeľka školy: Mgr. Eva Ševčíková

 

 

 

 

Evidencia platnosti a revidovania

Platnosť,revidovanie	Dátum	Inovácia,zmena,úprava
Platnosť ŠKVP od	1.9.2009
1.Revidovanie	1.9.2012 2.9.2012	1.rozšírený o učebné osnovy 4 a 8. ročníka v súlade s ŠVP
Platnosť /po prerokovaní v PR /	2.9.2012	prerokovaný a schválený na PR
2.Revidovanie	1.9.2013	1.rozšírený o učebné osnovy 9. ročníka v súlade s ŠVP
Platnosť /po prerokovaní v PR /	28.8.2013 27.8.2013
3.Revidovanie	2. 9. 2014	1.rozšírený o učebné osnovy 10. ročníka v súlade s ŠVP
Platnosť /po prerokovaní v PR a RŠ/	28.8.2014 19.9.2014
4.Revidovanie	2. 9. 2015	Zmena Metodického pokynu na hodnotenie a klasifikáciu žiakov, Metodický pokyn č.19/2015 na hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania žiakov s mentálnym postihnutím –primárne vzdelávanie
Platnosť /po prerokovaní v PR a RŠ/	27.8.2015 21.9.2015
4.Revidovanie	5. 9. 2016	Školský VP posilnený o 3 vyučovacie hodiny predmetu Rozvíjanie komunikačných schopností a 2 vyučovacie hodiny predmetu Rozvíjanie grafomotorických zručností, 1 vyučovaciu hodinu Slovenského jazyka, 1 vyučovaciu hodinu Vecného učenia, 1 vyučovaciu hodinu Matematiky, 4 vyučovacie hodiny pracovného vyučovania,  2 vyučovacie hodiny Svet práce, 5 vyučovacích hodín Výtvarnej výchovy
Platnosť /po prerokovaní v PR a RŠ/	26.8.2016 21.9.2016
Platnosť /po prerokovaní v PR a RŠ/	29.08.2022	Školský VP posilnený o 3 vyučovacie hodiny predmetu Rozvíjanie komunikačných schopností a 1 vyučovaciu hodinu predmetu Rozvíjanie grafomotorických zručností, 1 vyučovaciu hodinu Vecné učenie, 4 vyučovacie hodiny Matematika, 5 vyučovacích hodín Pracovné vyučovanie,  1 vyučovacia hodina Výtvarná výchova.
Platnosť po prerokovaný v PR	29.08.2022	.
Revidovanie		Školský VP posilnený o 3 vyučovacie hodiny predmetu Rozvíjanie komunikačných schopností a 1 vyučovaciu hodinu predmetu Rozvíjanie grafomotorických zručností, 1 vyučovaciu hodinu Vecné učenie, 4 vyučovacie hodiny Matematika, 5 vyučovacích hodín Pracovné vyučovanie,  1 vyučovacia hodina Výtvarná výchova.
Revidovanie	04.09.2023	Disponibilné hodiny: 3 vyučovacie hodiny predmetu Rozvíjanie komunikačných schopností, 2 vyučovacie hodiny predmetu Rozvíjanie grafomotorických zručností, 1 vyučovacia hodina predmetu Slovenský jazyk a literatúra, 3 vyučovacie hodiny predmetu Matematika, 2 vyučovacie hodiny predmetu Vecné učenie, 7 vyučovacích hodín predmetu Pracovné vyučovanie, 1 vyučovacia hodina predmetu Hudobná výchova a 3 vyučovacie hodiny predmetu Výtvarná výchova.
Platnosť / po prerokovaní v PR a RŠ	31.08.2023 03.10.2023

 

PR-pedagogická rada                                   RŠ- rada školy

1. CHARAKTERISTIKA ŠKVP

Motto:  „NON  SCHOALE SED VITAE DICIMUS“

              „NEUČÍME SA PRE ŠKOLU,ALE PRE ŽIVOT

1. Ciele výchovy a vzdelávania  

Všeobecné ciele

Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov v triedach variantu B je:

- rozvíjať kognitívne a psychomotorické procesy, všestrannú komunikáciu

- rozvíjať individuálne schopnosti a predpoklady mentálne postihnutých žiakov tak, aby si osvojili vedomosti, zručnosti a návyky, ktoré dokážu využiť v osobnom živote

- zamerať sa na pripravenosť v praktickom živote s možnosťou prirodzenej integrácie do spoločnosti tak, aby sa stali jej prirodzenou súčasťou

- podnecovať žiakov k mysleniu na podklade názoru a k riešeniu problémov

- učiť žiakov chrániť si svoje zdravie a zdravie iných

 

1.2 Stupeň vzdelania

Primárne vzdelanie získa žiak absolvovaním vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím podľa § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z., dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou (ISCED.

 

1.3 Vyučovací jazyk

Slovenský jazyk

1.4 Profil absolventa

Profil absolventa Absolvent primárneho stupňa vzdelania má osvojené základy čitateľskej, pisateľskej, matematickej, prírodovednej a kultúrnej gramotnosti na elementárnej úrovni. Absolvent programu primárneho vzdelávania pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia disponuje na primeranej úrovni s nasledujúcimi kľúčovými kompetenciami: – vyjadruje sa ústnou formou adekvátnou primárnemu stupňu vzdelávania a jeho narušenej komunikačnej schopnosti, – rozumie obsahu jednoduchého písaného textu, dokáže ho ústne zreprodukovať, – zvláda jednoduchou formou písomnú komunikáciu – je schopný vyjadriť svoj názor, – uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi s ktorými prichádza do kontaktu, – dokáže využiť získané základné matematické zručnosti na riešenie rôznych pracovných úloh a praktického života, používa pri tom konkrétne myslenie, – rozumie a používa základné pojmy z oblasti matematiky a prírodných vied, – chápe základné prírodné javy v ich vzájomnej súvislosti, vie porovnávať vzťahy medzi predmetmi a javmi, – využíva základné formy informačnej a komunikačnej technológie, – ovláda elementárne spôsoby práce s počítačom, – ovláda základy čítania, písania, počítania a využíva ich k svojmu vzdelávaniu, – dokáže pracovať s pomocou s učebnicami, pracovnými zošitmi a pomôckami, – dokáže popísať problém, vie na koho sa môže obrátiť o pomoc pri riešení problémov, – uvedomuje si, že má svoje práva a aj povinnosti.

Charakteristika absolventa

Absolvent primárneho vzdelania so stredným stupňom mentálneho postihnutia získa vedomosti a zručnosti, ktoré mu umožnia, aby sa v najväčšej možnej miere mohol zapojiť do reálneho života, začleniť sa do spoločenských vzťahov a osobnostne sa rozvíjať. Mal by uplatniť svoje vzdelanie v pracovnom, občianskom, rodinnom a osobnom živote. Výchovno-vzdelávací proces pripravuje žiakov na vzdelávanie v praktickej škole, ktoré môžu absolvovať, kde sa učia jednoduchým pracovným činnostiam

Absolvent by mal svojím vystupovaním robiť dobré meno škole, byť schopný vytvárať dobré medziľudské vzťahy, byť schopný hodnotiť svoju úlohu v škole, v rodine a v spoločnosti, byť schopný primeranou formou starať sa o svoje psychické a fyzické zdravie, snažiť sa využívať rôzne zdroje informácií na uplatnenie sa v spoločnosti, v rámci svojich možností chrániť seba, prostredie, v ktorom žije a má osvojené základy etických postojov a morálnych hodnôt.

Absolvent primárneho vzdelania stredným stupňom mentálneho postihnutia má osvojené nasledovné kľúčové kompetencie (spôsobilosti): 

a) sociálne komunikačné kompetencie (spôsobilosti)

- vyjadruje sa ústnou formou adekvátnou primárnemu stupňu vzdelávania a jeho

narušenej komunikačnej schopnosti

- rozumie obsahu jednoduchého písaného textu

- dokáže ho ústne zreprodukovať

- zvláda jednoduchou formou písomnú komunikáciu

- dokáže určitý čas sústredene počúvať

- je schopný vyjadriť svoj názor

- uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi s ktorými prichádza do kontaktu

- rieši konflikty s pomocou dospelých

- je empatický k starým, chorým a postihnutým ľuďom

- rozumie bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať podľa svojich možností

- na základnej úrovni využíva technické prostriedky komunikácie

- rešpektuje dospelých

- správa sa v skupine a kolektíve podľa spoločenských pravidiel a noriem

- nadväzuje spoločensky prijateľným spôsobom kontakty s druhými

 

b) kompetencia (spôsobilosť) v oblasti matematického a prírodovedného myslenia

- dokáže využiť získané základné matematické zručnosti na riešenie rôznych pracovných úloh z  praktického života, používa pri tom konkrétne myslenie

- rozumie a používa základné pojmy z oblasti matematiky a prírodných vied

- chápe základné prírodné javy v ich vzájomnej súvislosti, vie porovnávať vzťahy medzi predmetmi a javmi

- je zodpovedný voči prírode, chápe význam potreby ochraňovať prírodu

 

c) kompetencie (spôsobilosti) v oblasti informačných a komunikačných technológii

- využíva základné formy informačnej a komunikačnej technológie

- ovláda elementárne spôsoby práce s počítačom

- prejavuje radosť zo samostatne získaných informácií

- vie používať vyučovacie programy

- chápe rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom

 

d) kompetencia (spôsobilosť) učiť sa učiť

- ovláda základy čítania, písania, počítania a využíva ich k svojmu vzdelávaniu

- používa termíny, znaky a symboly v spojitosti s konkrétnymi situáciami každodenného života

- dokáže pracovať s pomocou s učebnicami, pracovnými zošitmi a pomôckami

- teší sa z vlastných výsledkov, uznáva aj výkon druhých

- získané vedomosti, zručnosti a návyky dokáže uplatniť v praktických situáciách

 

e) kompetencia (spôsobilosť) riešiť problémy

- dokáže popísať problém, vie na koho sa môže obrátiť o pomoc pri riešení problémov

- v odôvodnených prípadoch dokáže privolať potrebnú pomoc

 

f) osobné, sociálne a občianske kompetencie (spôsobilosti)

- uvedomuje si vlastné potreby, využíva svoje možnosti

- uvedomuje si, že má svoje práva a aj povinnosti

- čiastočne dokáže odhadnúť dôsledky svojich činov

- pozná svoje povinnosti, dokáže rešpektovať a prijímať príkazy kompetentných osôb

- je schopný počúvať, vysloviť svoj názor a prijať názor iných

- dokáže spolupracovať v skupine

- je ohľaduplný k iným ľuďom

- uvedomuje si potrebu ochrany svojho zdravia

 

g) kompetencia (spôsobilosť) vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi

kultúry

- vníma krásu umeleckých diel, ľudových tradícií, produktov ľudskej práce

- pozná bežné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu)

- správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám

- ovláda základné pravidlá a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka

- nepoškodzuje kultúrno-historické dedičstvo a pozná ľudové tradície

 1.5 Charakteristika vzdelávania a formy organizácie výchovy a vzdelávania

 Charakteristika výchovy a vzdelávania

Vzdelávanie je zamerané na:

- maximálny možný rozvoj žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia po stránke psychickej, fyzickej a emocionálnej

- na kompenzáciu ich nedostatkov s cieľom optimálne ich pripraviť na praktický život

- schopnosť žiakov osvojiť si základy vzdelania a pokračovať vo vzdelávaní v praktickej škole

Špecifiká výchovy a vzdelávania  

Žiakovi so stredným stupňom mentálneho postihnutia a narušenou komunikačnou schopnosťou (symptomatickou poruchou reči) poskytuje individuálnu logopedickú terapiu externý klinický logopéd.

 

Formy organizácie výchovy a vzdelávania

V triedach variantu B:

- venovať dostatok času v dennom režime jednotlivým zložkám tak, aby sa denne vystriedali všetky činnosti v primeranom rozsahu,

- zabezpečiť optimálny režim výchovno-vzdelávacej činnosti v súlade s vekovými možnosťami, špeciálnymi potrebami žiakov, zohľadnením dochádzajúcich žiakov v zhode s obsahom vzdelávania a vhodnými spôsobmi učenia,

- zabezpečiť optimálny režim života školy v súlade s potrebami žiakov a ich bezpečnosti (režim odpočinku, pohybový režim, stravovací a pitný režim, dodržiavaním hygieny, záujmová činnosť, mimoriadne situácie),

- uplatňovať metódy, formy a prístupy pri vzdelávacom procese, spôsob delenia tried,

- zlučovať žiakov z rôznych ročníkov podľa platnej legislatívy.

 

Dĺžka výchovy a vzdelávania  

Špeciálna základná škola – variant B má desať ročníkov s možnosťou zriadenia prípravného ročníka. Žiakovi skončilo plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania, alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16.rok veku (§ 22 ods.1 zákon č. 245/2008 Z. z.). Žiakovi s ťažkým zdravotným postihnutím môže riaditeľ školy umožniť vzdelávanie až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku (podľa § 22 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z .).

 

Rámcový učebný plán pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia s vyučovacím jazykom slovenským 

Štátný vzdelávací program
Vzdelávacia oblasť	Predmet/ročník		Príp. roč.	1.	2.	3.	4.	5.	6.	7.	8.	9.	10.	Spolu
Jazyk a komunikácia	slovenský jazyk a  literatúra			2	2	3	3	3	3	3	3	3	3	28
		Školský VP								1				1
	Rozvíjanie komunikačnych schopností		5	3	3	3	3	3	3	2	2	2	2	31
		Školský VP		3										3
	Rozvíjanie grafomotorických zručností		2	1	1	1	1	1	1					8
		Školský VP		1			1							2
														73
Príroda a spoločnosť	vecné učenie		1	2	2	2	2	2	2	3	3	3	3	25
		Školský VP							1	1				2
														27
Človek a hodnoty	etická výchova /náboženská výchova							1	1	1	1	1	1	6
														6
Matematika a práca s informáciami	matematika		2	2	3	3	3	3	3	3	3	3	3	31
		Školský VP					1		1	1				3
	informatická výchova									1	1	1	1	4
														38
Človek a svet práce	pracovné vyučovanie		4	4	4	4	4	4	4	4,5	4,5	4,5	4,5	46
		Školský VP		4				2		1				7
Umenie a kultúra	výtvarná výchova		1	1	1	1	1	1	1	1	1	1	1	11
		Školský VP						1	2					3
	hudobná výchova		1	1	1	1	1	1	1	1	1	1	1	11
		Školský VP						1						1
Zdravie a pohyb	telesná a športová výchova		2	2	2	2	2	2	2	2	2	2	2	22
		Školský VP
Spolu povinná časť			18	18	19	20	20	21	21	22	22	22	22	225
Školský vzdelávací program
Voliteľné hodiny			2	4	4	4	4	4	4	4	4	4	4	42
Spolu : povinná časť + voliteľné hodiny			20	22	23	24	24	25	25	26	26	26	26	267

 

Disponibilnými hodinami sme posilnili predmety:

slovenský jazyk a literatúra – 1 hodina/ týždeň

rozvíjanie komunikačných schopností -  3 hodiny/ týždeň

rozvíjanie grafomotorických zručností  -  2 hodina/ týždeň

matematika  -  3 hodiny/ týždeň

vecné učenie -  2 hodiny/ týždeň

pracovné vyučovanie -  7 hodín/ týždeň 

výtvarná výchova – 3 hodiny / týždeň

hudobná výchova – 1 hodina/ týždeň

VÝTVARNÁ VÝCHOVA:

5. ročník: 1 hodina týždenne

6.ročník:  2 hodiny týždenne

 

Cieľom posilnenia výtvarnej výchovy je zdokonaľovať, rozvíjať a dopĺňať poznatky a výtvarné zručností, získané v predchádzajúcich ročníkoch. Nakoľko žiaci nemajú získavať len výtvarné zručnosti, poznatky o výtvarných technikách a materiáloch, ale aj informácie o výtvarnom umení, zaraďujeme do výučby návštevy výstav výtvarných prác detí, umelcov, ľudových umelcov, remeselníkov, múzeí, galérií. Do obsahu vsúvame aj vychádzky na pozorovanie prírody a okolitej architektúry v miestnom regióne. Keďže v 5. ročníku ide už o rozvíjanie estetického vzťahu k životnému prostrediu, ku kráse prírody a skutočnosti, dávame priestor aj pre iné výtvarné aktivity, pre skúmanie a analyzovanie morfologickej stavby a vnútorného členenia prírodnín. Vytváraním priestoru pre vlastnú tvorivosť a estetické cítenie rozvíjame estetický vkus a nevkus, cit pre farbu, jej harmóniu a líniu. Posilnená hodina výtvarnej výchovy a takéto „dávkovanie“ rozvíjania výtvarnej tvorivosti, môže byť jedným z prostriedkov prevencie niektorých porúch správania, s ktorými sa na našej škole stretávame.

PRACOVNÉ VYUČOVANIE:

1. ročník:                 4 hodiny týždenne

5. ročník:                 2 hodina týždenne

7. ročník:                 1 hodina týždenne

 

Zameriavame sa na získanie praktických zručností, potrebných v každodennom živote, najmä v oblasti sebaobsluhy a prác v domácnosti. Náročnosť prípravy teplých jedál prispôsobujeme schopnostiam jednotlivých žiakov.

Práce v dielni a pestovateľské práce realizujeme podľa podmienok a možností školy a s ohľadom na individuálne schopnosti žiakov.

Žiaci sa oboznamujú so všetkými činnosťami aspoň orientačne.

 

VECNÉ UČENIE:

6.ročník: 1 hodina týždenne

7. ročník: 1 hodina týždenne

 

Predmet sme posilnili preto, aby si žiaci lepšie utvrdili poznatky o prírode a spoločnosti. Cieľom predmetu je viesť žiakov k pravdivému poznaniu sveta, prírody a spoločnosti na základe pozorovania zmien v spôsobe života rastlín, zvierat a ľudí.

 

MATEMATIKA:

4. ročník:  1 hodina týždenne

6. ročník:  1 hodina týždenne

7. ročník:  1 hodiny týždenne

 

Cieľom posilnenia predmetu matematiky je rozvoj matematických schopností u MP žiakov, finančnej gramotnosti, ktoré pripravujú žiakov na aplikáciu poznatkov do reálneho života.

 

SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA

7. ročník: 1 hodina týždenne

 

Vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra je vo výchovno-vzdelávacom procese žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia jedným z kľúčových, preto sme ho aj posilnili v ŠkVP.

Prostredníctvom rozvíjania materinského jazyka v ústnej a písomnej forme u žiakov cielene budujeme zručnosti potrebné na získavanie informácií a na ich výmenu v sociálnom kontakte, čo má výrazný podiel na celkovej socializácii dieťaťa.

ROZVÍJANIE KOMUNIKAČNÝCH SCHOPNOSTÍ

1. ročník: 3 hodiny týždenne

 

Posilnením predmetu Rozvíjanie komunikačných schopností sa snažíme zintenzívniť túžbu žiaka komunikovať, vytvárať podmienky k tomu, aby sa komunikácia stala pre žiaka zábavnou a rozvíjame expresívne vyjadrovanie potrieb. Zmapovaním základných potrieb dieťaťa špecifikovať najfrekventovanejšie potreby  a prístup k nim obmedziť ako základ vyjadrovania potrieb jednoduchou verbálnou formou.

ROZVÍJANIE GRAFOMOTORICKÝCH ZRUČNOSTÍ

1. ročník:  1 hodina týždenne

4. ročník: 1 hodina týždenne

 

Cieľom predmetu je rozvíjať jemnú a hrubú motoriku rúk , zlepšenie jemnej motoriky prstov a nadobudnúť potrebné zručnosti pri písaní. Cieľom je tiež vedieť využiť nadobudnuté zručnosti pri sociálnom kontakte. Obsah predmetu je realizovaný rôznymi hrami,  skladačkami, obkresľovaním makiet, obťahovaním, obkresľovaním tvaru písmen. Dôraz kladieme na správnu pozíciu tela žiaka pri písaní a správne uchopovanie písacieho nástroja.

 

HUDOBNÁ VÝCHOVA

5. ročník:  1  hodina týždenne

 

Hudobná výchova je súčasťou výchovy harmonicky rozvinutej osobnosti. Učí žiakov vnímať a prežívať krásu nielen v hudbe, ale aj v iných druhoch umenia. Výchovno-vzdelávacie úlohy hudobnej výchovy plnia žiaci v hudobných činnostiach speváckych, inštrumentálnych, pohybových a posluchových. Nakoľko sa naši žiaci radi pohybovo a hudobne vyjadrujú posilnili sme aj tento predmet.

Vo vzdelávaní žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia má nezastupiteľné miesto aj vyučovací predmet výtvarná výchova. Výtvarné aktivity napomáhajú žiakom rozvíjať grafomotorické zručnosti, hrubú a jemnú motoriku. Na základe rozvoja jemnej motoriky sa rozvíja komunikačná schopnosť žiakov, expresívna a receptívna zložka reči, a aj nonverbálna forma komunikácie.

Ciele vyučovacieho predmetu výtvarná výchova pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia vychádzajú zo všeobecne stanovených cieľov výtvarnej výchovy ako vyučovacieho predmetu a zo všeobecne stanovených cieľov vzdelávania žiakov s touto diagnózou: – rozvoj jemnej a hrubej motoriky, – rozvoj koordinovaného pohybu rúk, – rozvoj senzomotorickej koordinácie, – rozvoj laterality – rozvoj priestorovej orientácie, – rozvoj koordinácie oko - ruka, – rozvoj pozornosti, – rozvoj priestorovej pamäti, – rozvoj vnímania, – spoločné výtvarné aktivity.

TELESNÁ A ŠPORTOVÁ VÝCHOVA

Výučba telesnej a športovej výchovy prebieha v prostredí Základnej školy v Trenčianskej Teplej. Prostredníctvom pohybových hier sa usilujeme naučiť žiakov lepšie zvládať subjektívne záťažové situácie, zmierňovať impulzívnosť, agresivitu, pozitívne ovplyvňovať krátkotrvajúcu pozornosť a nízku frustračnú toleranciu, čo im umožní sociálne prijateľným spôsobom začleniť sa do domáceho prostredia, skupiny spolužiakov v škole a vrstovníckej skupine v širšom sociálnom prostredí.

 

7. Prierezové témy

Obsah a rozsah prierezovej témy si vyučujúci doplní a prispôsobí do časovo-tematického plánu pre jednotlivé vyučovacie predmety.

Dopravná výchova (DV) - je prierezovou témou vo všetkých predmetoch. Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke – ako chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov. Cieľom dopravnej výchovy v B variante ŠZŠ je osvojenie si základných návykov správania v rôznych dopravných situáciách žiakmi mladšieho školského veku, ktorí patria k najmladším účastníkom cestnej premávky. Vyučovanie na 1. stupni ZŠ poskytuje priestor nielen na nadobudnutie vedomostí z oblasti dopravnej výchovy, ale zároveň aj na praktické činnosti realizované formou vychádzok alebo priamo návštevou detských dopravných ihrísk. Prvky dopravnej výchovy sú implementované do obsahu viacerých vyučovacích predmetov. Témy tejto nadpredmetovej oblasti sa vyskytujú v najväčšom rozsahu vecného učenia. V menšej miere je dopravná výchova aj súčasťou slovenského jazyka a literatúry, pracovného vyučovania i výtvarnej výchovy.

Obsah dopravnej výchovy:

- vedieť sa orientovať v školskej budove, na ceste z domu do školy

- nadobudnúť zručnosť orientovať sa v budove a v blízkom okolí obce

- poznať dopravné značky a pravidlá bezpečnosti v cestnej premávke

- osvojiť si pravidlá správania sa na verejných priestranstvách, v dopravných prostriedkoch a

  pri užívaní cestných komunikácií.

- poznať a dodržiavať základné dopravné značky a pravidlá pre chodcov a cyklistov

Enviromentálna výchova (ENV) – je prierezovou témou najmä v predmetoch: Vecné učenie, Pracovné vyučovanie, Výtvarná výchova, Hudobná výchova, Telesná výchova

Cieľom environmentálnej výchovy žiakov B variantu ŠZŠ je formovať a rozvíjať také osobnostné kvality, ktoré ich pripravia chrániť a zlepšovať životné prostredie. Takto projektovaný dlhodobý zámer výchovnej práce na všetkých školách je potrebné realizovať plnením konkrétnych úloh zacielených na tieto základné súčasti rozvoja osobnosti žiakov:

 

1.Žiaci primerane k svojim vekovým osobitostiam poznajú a chápu:

- prírodné javy a deje v životnom prostredí;

- zásahy ľudskej činnosti do životného prostredia;

- rozdielne typy životného prostredia;

- globálne problémy ľudstva - (skleníkový efekt, kyslý dážď, znečisťovanie ovzdušia

  atď.);

- závislosť ľudského života a živobytia od životného prostredia;

- dôsledky rozhodnutí a činnosti ľudí v minulosti na súčasný stav životného prostredia;

- konflikty, ktoré môžu vzniknúť na základe environmentálnych problémov;

- vzájomnú závislosť jednotlivcov, skupín a národov od životného prostredia;

- význam efektívnej ochrany a trvale udržateľného stavu životného prostredia;

- lokálne, národné a medzinárodné opatrenia na ochranu a využívanie životného

  prostredia.

2.Rozvoj zručností.

3.Žiaci dokážu samostatne alebo s pomocou učiteľa získavať, hodnotiť a využívať

informácie. Úlohy environmentálnej výchovy zacielené na rozvoj zručností žiakov sa týkajú

týchto oblastí:

- komunikatívne zručnosti; vyjadriť vlastný názor na životné prostredie ústnou,

  písomnou a dramatickou formou, zrozumiteľne a výstižne argumentovať;

- numerické zručnosti; zhromažďovať, triediť, analyzovať údaje, interpretovať

  štatistické údaje o životnom prostredí;

- študijné zručnosti; získavať, analyzovať, interpretovať a hodnotiť informácie o

  životnom prostredí z rozličných zdrojov, plánovať a organizovať aktivity alebo

  projekty týkajúce sa životného prostredia;

- zručnosti potrebné na riešenie problémov; identifikovať príčiny a následky

  environmentálnych problémov, formovať správny názor a úsudok na jednotlivé

  environmentálne problémy a ich riešenie.

- sociálne zručnosti; pracovať kooperatívne, v skupinách, vypočuť iných;

- technické zručnosti; zaznamenávať informácie o životnom prostredí, následná tvorivá práca s databázou a    vybranými programami.

4.Utváranie postojov.

5.Ochrana a zlepšovanie životného prostredia vyžaduje utvárať, formovať a pestovať v

žiakoch najmä tieto postoje a kvality osobnosti:

- vážiť si životné prostredie;

- starať sa o živé organizmy;

- rešpektovať aj názory iných;

- tolerancia a otvorené zmýšľanie.

6.Obsah environmentálnej výchovy umožňuje chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy

medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznávania ekologických

procesov, ktorými sa riadi život na Zemi, geomorfologických a klimatických podmienok

ovplyvňujúcich činnosť ľudí a ďalších živých organizmov. Rovnako významné je

pochopenie sociálnych a kultúrnych vplyvov, ktoré determinujú ľudské hodnoty a

správanie, vedomie individuálnej zodpovednosti za vzťah človeka k prostrediu ako

spotrebiteľa a výrobcu. Tieto poznatky a schopnosti človeka determinujú proces

intelektuálneho a praktického rozhodovania a uvedomovanie si vplyvov ľudskej činnosti

na kvalitu života na Zemi.

 

Ochrana života a zdravia (OŽZ) - je prierezovou témou vo všetkých predmetoch. Jej obsahovou náplňou sú najmä didaktické hry.

Uvedené prierezové témy sú bližšie špecifikované v obsahu vzdelávania jednotlivých

predmetov.

- ochrana života a zdravia

- starostlivosť o zdravie, poznávanie chorôb

- hygienické návyky- osobná hygiena

- vhodné obliekanie

- pohyb a pobyt v prírode a jej ochrana

- zásady orientácie v prírode

- pochod na neznáme miesto

- správne zakladanie ohňa

- príprava pochodu, zhotovenie harmonogramu a náčrtu pochodu

- správanie sa pri prietrži mračien a prívaloch vody

- konzumácia lesných plodov a rastlín

- nebezpečné látky a pôsobenie na organizmus

- didaktické hry

- priemyselné odvetvia so zvýšeným rizikom

- prostriedky individuálnej ochrany

- protipožiarna ochrana

- zdravotná príprava:

 

Žiaci sa primerane k svojim osobitostiam oboznamujú s poznatkami v týchto oblastiach :

- jednoduché obväzovanie ovínadlami a šatkami pri povrchovom poranení rúk, nôh, prstov

- prvá pomoc pri popáleninách,

- riešenie úloh po vzniku mimoriadnych udalostí a počas vyhlásenej mimoriadnej situácie - civilná ochrana

- otravy potravinami

- výcvik a vybavenie hasičov

- výchova k bezpečnému správaniu -- pracovné prostredie

- správanie sa chodcov a cyklistov

- správanie sa v obchode, úrade, na pošte

- význam správneho postupu pri práci

- osobné ochranné pracovné prostriedky

- starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci

  dopravná výchova - bezpečnosť cestnej premávky

- správanie sa pri dopravnej nehode

- účastníci cestnej premávky

- dôležité dopravné značenie

- chôdza po chodníku

- prechádzanie cez cestu, prechod pre chodcov, semafory.

- bezpečnosť pri hrách, výletoch a kúpaní.

  účelové cvičenie v prírode

- jeho cieľom je turistika- aktívny pohyb a pobyt v prírode. Tvoria ju tri základné zložky:

- pohybová - patria sem prípravné telesné cvičenia, vlastná pohybová činnosť a telesná práca,

  spojená s pobytom v prírode,

- odborno-technická - patria sem vedomosti a zručnosti potrebné pre bezpečný a účelný pobyt v prírode,   týkajúce sa napr. výstroja, topografie, využitia ohňa, hygieny, prvej pomoci,

- kultúrno-poznávacia - má vzdelávaciu a výchovnú funkciu: poznávanie prírodných krás, historických   pamiatok, spoločenského a kultúrneho rozvoja, pravidlá správania sa na jednotlivých pracoviskách školy

 OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ (OSR) :

• rozvíjanie sebareflexie, sebaúcty, sebadôvery
• kladné, záporné charakterové vlastnosti
• pestovanie kvalitných medziľudských vzťahov
• rodinná výchova
• rozvoj schopnosti uplatňovať prevenciu sociálno-patologických javov (šikanovanie, agresivita,   drogy)

Osobnostný a sociálny rozvoj rozvíja žiaka cez mnohé situácie na vyučovaní matematiky. Napr. pochvala, povzbudzovanie žiaka, podpora pri práci, dbanie na dokončenie zadanej úlohy, vyhodnotenie, vlastné zhodnotenie svojej práce, pomoc spolužiakom, práca vo dvojici, zhodnotenie práce spolužiakov, rodina –počet členov v rodine, čo môže narušiť dobrú rodinnú atmosféru a pod.

TVORBA PROJEKTOV A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI (TBZ) :

• písomná prezentácia vlastnej práce. Využitie PC.

 MEDIÁLNA VÝCHOVA (MDV) :

• poznávanie médií (elektronické, tlačené)
• vplyv médií na osobnosť človeka
• využiť pri práci s PC. V časopisoch čítať čísla z označených strán, určiť počet vybraných   prvkov na strane a pod. Napočítať množstvo detských časopisov. Počet hodín, minút   sledovania TV, DVD – vhodnosť, škodlivosť. Vzdialenosť od TV – metre.

 

MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA (MUV) :

- využiť vo vyučovacom procese podľa situácie  

1.8 Pedagogické stratégie

1.8.1 Výchovno – vzdelávacie stratégie

Na utváranie a rozvíjanie kľúčových kompetencií žiakov uplatňujeme vo vyučovaní aj mimo neho spoločné postupy.

 

Pri rozvíjaní sociálnych komunikačných kompetencií (spôsobilostí):

- Kladieme dôraz na kultúrnu úroveň komunikácie,

- pripravujeme žiakov na zvládnutie komunikácie s inými ľuďmi v závažných životných situáciách,

- vedieme žiakov k aktívnemu počúvaniu, ktoré považujeme za dôležitý prvok účinnej medziľudskej komunikácie,

- vytvárame priestor pre uplatňovanie schopností komunikácie v rámci autentického učenia sa pri kultúrno – spoločenských akciách školy akadémie, Deň otvorených dverí, Benefičné koncerty,recitačné súťaže

- dôraz kladieme na zážitkové učenie,

- vo vyučovaní uplatňujeme brainstorming, simuláciu, hranie rolí.

 

Kompetencie (spôsobilosti) v oblasti matematického a prírodovedného myslenia dosahujeme tým, že:

- Učíme žiaka pozitívnemu postoju k matematike,

- utvárame priestor pre to, aby si žiaci uvedomili možnosti efektívneho využitia odpadového materiálu – výstavy prác z odpadu „Zo starého nové“,

- školské projektové dni sú zacielené na uvedomenie si potreby ochrany životného prostredia – Deň Zeme, Deň vody

- netolerujeme znečisťovanie a ničenie prírody, zber papiera,separovanie odpadu

- netolerujeme úmyselné ničenie školského zariadenia a nešetrné zaobchádzanie s učebnými pomôckami,

- vedieme žiakov k neplytvaniu vodou a elektrickou energiou,

- vychádzky do prírody a cvičenia v prírode smerujú k tomu, aby žiaci vnímali prírodu ako zdroj inšpirácie, relaxácie a nevyhnutnú podmienku života,

- oceňujeme aktivitu žiakov pri dopĺňaní prírodovedných zbierok.

 

Pre utváranie a rozvíjanie kompetencie (spôsobilosti) v oblasti informačných a komunikačných technológií postupujeme tak, že:

- Formujeme u žiakov kritický prístup pri využívaní TIS, najmä schopnosť rozlišovať skutočný a virtuálny svet,

Kompetenciu (spôsobilosť) učiť sa učiť sa formujeme a posilňujeme nasledovnými aktivitami a zásadami:

- Rôznymi formami zoznamujeme žiakov s profesiami a tým cielene ujasňujeme predstavu žiakov o uplatnení sa v živote – Dni otvorených dverí, exkurzie, spolupráca s výchovným poradcom,

- žiakov nikdy netrestáme prácou,

- kvalitne odvedenú prácu vždy pochválime,

- motivujeme žiakov k sebazdokonaľovaniu prostredníctvom úspešných žiackych vzorov – galéria najlepších žiakov, prezentácie ns internetovej stránke školy, oceňovanie úspešných žiakov vedením školy.

 

Pri formovaní a rozvíjaní kompetencie (spôsobilosti) riešiť problémy:

- Učíme žiakov asertívnemu správaniu sa a kultúrnej nonverbálnej komunikácii,

- zaraďujeme činnosti umožňujúce komunikáciu medzi žiakmi rôznych vekových skupín (spoločné aktivity starších a mladších žiakov – športové, výtvarné súťaže, besedy, triedne a školské projekty),

- pozitívne a negatívne prejavy správania sa ľudí demonštrujeme na konkrétnych prípadoch,

- uplatňovaním situačnej a inscenačnej metódy, metódy konfliktnej situácie (konštruktívna hádka) vedieme žiakov k pochopeniu príčin, uvedomeniu si dôsledkov konfliktov a učíme ich konštruktívne riešiť daný problém,

- rolovými hrami a komunikačným tréningom smerujeme k vytváraniu pozitívnych vzorcov správania,

- vedieme žiakov k pochopeniu, že nepoužívanie sily a agresie nie je výrazom slabosti, ale prejavom schopnosti jedinca riešiť problém nenásilnou formou,

- besedami so zdravotníkmi a políciou vedieme žiakov k tomu, aby vedeli správne reagovať v závažných životných situáciách

 

Pri utváraní osobných, sociálnych a občianskych spôsobilosti postupujeme v súlade so zásadami:

- Netolerujeme prejavy sociálno-patologického správania – šikanovanie, drogy, kriminalita,

- netolerujeme prejavy rasizmu, xenofóbie a nacionalizmu,

- netolerujeme agresívne, hrubé, vulgárne a nezdvorilé správanie sa žiakov,

- netolerujeme nekamarátske správanie prejavujúce sa odmietaním pomoci iným,

 

Rozvíjanie tejto kompetencie dosahujeme tým, že:

- zapájame žiakov do celoškolských projektových činností, súťaží, športových podujatí,

- učíme žiakov hodnotiť prácu svojho tímu, výsledok svojej práce,

- rozvíjame schopnosť žiakov zastávať v tíme rôzne roly,

- monitorujeme sociálne vzťahy v triede,

- vytvárame podmienky pre osvojenie si etického vzorca správania – postaviť sa za správnu vec, zastať sa slabších, mladších spolužiakov,

- využívame pomoc a skúsenosti odborníkov - polícia, výchovný poradca, CPPP,

- vo vyučovaní používame metódu hrania rolí pre priblíženie rôznych životných situácií a ich riešení, využívame zážitkové učenie a príklady z bežného života,

- minimalizujeme používanie metódy frontálneho vyučovania, podporujeme skupinové formy a kooperatívne vyučovanie,

- pestrou ponukou záujmových útvarov podnecujeme u žiakov záujmovú činnosť a zmysluplné využívanie voľného času.

 

Kompetenciu (spôsobilosť) vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry formujeme a rozvíjame osvedčenými aktivitami a postupmi:

- Podporujeme účasť žiakov v súťažiach umeleckého zamerania,

- účasťou na výstavách, divadelných predstaveniach a koncertoch formujeme u žiakov umelecké hodnoty,

- prostredníctvom akadémií a výstav prezentujeme umeleckú tvorivosť žiakov,

- formujeme vedomie, že kultúra vyjadrovania a celková úprava zovňajšku je znakom kultúrnosti jedinca,

- vytvárame priestor pre to, aby žiaci mohli prejaviť svoju osobnosť umeleckými prostriedkami – výstavy žiackych prác, súťaže v speve, prednese poézie a prózy, tanečné súťaže, školské kultúrno-spoločenské podujatia),

- vedieme žiakov k tomu, aby si uvedomili jedinečnosť kultúry svojho etnika, jej postavenie a miesto v národnej kultúre a dokázali ju prezentovať,

- exkurziami a vychádzkami umožňujeme žiakom vnímať rôzne spôsoby komunikácie medzi ľuďmi,

- návštevy múzeí, galérií, poznávacie výlety smerujú k uvedomeniu si potreby umenia a potreby vnímať historicko-kultúrne dedičstvo,

- k zachovávaniu ľudových tradícií vedieme žiakov prostredníctvo rôznych podujatí: fašiangový karneval, vianočná akadémia, veľkonočná výstava,

- vytvárame priestor pre to, aby sa žiaci podieľali na skultúrňovaní interiéru a exteriéru školy (výzdoba školy, starostlivosť o školskú záhradu]

 

1.8.2 Výchovné stratégie

Stratégie výchovy majú v podmienkach našej školy mimoriadne dôležité postavenie vzhľadom k tomu, že na  našej škole sú aj žiaci patriaci k rómskemu etniku. Rómske etnikum sa líši od majoritného obyvateľstva nielen svojskou kultúrou, ale predovšetkým autonómnym hodnotovým systémom, v ktorom nemá vzdelanie významnejšie postavenie, čo je aj jedným z dôvodov neúčasti na vyučovaní. V súvislosti s novými trendmi edukácie (humánnosť, demokratickosť, rovnosť), otázky výchovy a vzdelávania Rómov nadobúdajú aj na našej škole aktuálne dimenzie. Naším cieľom nie je pretvárať rómskych žiakov na kópie žiakov nerómskych. Snažíme sa, pri zohľadňovaní špecifík a osobitostí ich kultúry, zmeniť názor na potrebu vzdelávania ako aj samotného vzdelania, ktoré sú východiskami pre úspešnú socializáciu a uplatnenie sa jedinca na trhu práce. Uvedomujeme si, že zmena v hodnotovom systéme vedie cez zmenu potrieb, a preto vytvárame pre našich žiakov zaujímavé, podnetné a bezpečné prostredie, aby sa na vyučovanie tešili, cítili sa v škole dobre, nadobudli kladný postoj k učeniu, škole aj k svojim povinnostiam.

Na našej škole venujeme zvýšenú pozornosť mravnej výchove, nakoľko u mnohých žiakov je mravný vývin ohrozený sociálno-patologickým prostredím, hodnotový systém, ktorého je odlišný od spoločensky uznávaných hodnôt a noriem, čo vyúsťuje do rozporu až konfliktu medzi záujmami a potrebami jedinca ako aj záujmami a potrebami spoločnosti.

Aplikáciou metód mravnej výchovy sledujeme formovanie mravného uvedomovania, mravných postojov a mravnosti ako humanistickej hodnoty, ktorá pozdvihuje človeka a rozvíja ľudskosť:

Metódy mravnej výchovy

Metódy aktivizujúce:

- Zážitkové učenie - zážitkové metódy učenia napomáhajú prehlbovať účinnosť celého procesu mravného formovania osobnosti.

- Kooperatívne učenie - napomáha rozvoju empatického a prosociálneho správania, k rozvoju priateľských vzťahov.

 

Metódy mravného uvedomovania :

- Persuázia (metóda presvedčovania) – pomáha utváraniu presvedčenia, ako hlavného hodnotového prvku mravného vedomia.

- Exemplifikácia (metóda príkladovania )- dynamizuje a umocňuje mravné požiadavky žiaduceho správania vytváraním názorových a príťažlivých vzorov, ideálov, modelov.

- Exercitácia (metóda cvičenia) umožňuje rozvíjať činnostný zreteľ mravnosti, osvojovať si sociomravné zručnosti.

 

Metóda rozvoja mravného úsudku: riešenie morálnych dilem

Metódy výchovy mravnej aktivity: metóda režimu, získavania, poverenia úlohou

Skupinová diskusia

Metóda vytvárania modelových situácii: „ Žalujem – obhajujem – súdim.“

Hrové učenie - hranie je osobitý druh činnosti s rôznou intenzitou prežívania utvárajúcich sa situácií, čo si vyžaduje určitú hrovú morálku.

Observačné učenie - jednotlivec určitým spôsobom poznáva a spolu prežíva správanie druhého.

Situačno – problémové metódy smerujú k rozvíjaniu procesu sociálno-morálneho učenia.

Metóda klasifikácie (objasňovania) – umožňuje poznať, pochopiť a porozumieť poznávacím mravným kategóriám, mravným pojmom a mravným javom, vytvárať si k nim vnútorný vzťah a postoj a na ich základne kreovať svoj náhľad, názor.

Metóda valorizácie (zhodnocovania) -umožňuje rozvíjať procesy zmien v mravnom správaní človeka, stimulovať žiaduce a tlmiť správanie a konanie.

Metódy výchovy a prevýchovy

Za primárny cieľ výchovy a vzdelávania považujeme začlenenie jedinca so zdravotným postihnutím do spoločnosti. Socializácia jedinca je podmienená nielen množstvom a kvalitou vedomostí, pracovných zručností, postojov a návykov, ale v podstatnej miere závisí aj od zafixovaných vzorcov správania a hodnotového systému. Nakoľko mentálne postihnutie samo osebe predikuje problémy výchovného charakteru, venujeme na našej škole zvýšenú pozornosť poruchám správania, ktoré sa k mentálnemu postihnutiu pridružujú najčastejšie a na pôde našej školy sa manifestujú v podobe disociálnych porúch: záškoláctvo, šikanovanie, sexuálne obťažovanie, agresivita, autoagresia, krádeže, emočná nestabilita a vandalizmus. Nakoľko disociálne poruchy môžu prerásť do porúch s vyšším stupňom spoločenskej závažnosti, považujeme za nevyhnutné včas ich podchytiť a odstraňovať uplatňovaním špeciálnych metód, cieľom ktorých je odstránenie nežiaducich a formovanie nových – spoločensky žiaducich vzorcov správania.

V podmienkach našej školy sa nám osvedčili metódy výchovy a prevýchovy:

Metóda vzťahových rámcov (je výkonová so spätnou väzbou)

Metóda posilňovania správania

Metóda prosociálneho správania

Situačné a inscenačné metódy (najmä metóda konfliktnej situácie)

Metódy transakčnej analýzy (najmä metóda nácviku sociálnych zručností)

Metóda výchovnej komunikácie (najmä komunikačný tréning a rolové hry)

Metóda brainstormingu

Metóda persuázie (presvedčovania argumentmi)

Metóda valorizácie (zhodnocovanie)

Metóda demonštrácie

Metóda fixácie (upevňovanie postojov a správania)

Metóda osobnostného vedenia

Metóda premiácie (odmeňovanie)

Metóda laudácie (pochvala)

 

1.8.3 Stratégie vyučovania

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem práce vychádzame z obsahového zamerania vyučovacej hodiny, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov, materiálneho vybavenia a z vlastnej činnosti žiakov zacielenej na dosiahnutie stanovených cieľov zameraných na rozvoj kľúčových kompetencií žiakov.

Pri výbere vyučovacích metód dbáme na to, aby:

- boli v súlade so zámermi školy,

- rozvíjali všetky stránky osobnosti žiaka,

- smerovali k rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov,

- umožňovali vytvoriť sociálnu atmosféru, v ktorej sa môže dieťa učiť bez strachu a stresu,

- využívali prirodzenú zvedavosť dieťaťa a vzbudzovali jeho chuť do učenia,

- zohľadňovali potreby žiaka,

- umožňovali žiakovi učiť sa všetkými zmyslami.

 

Moderné vyučovanie nie je obmedzené na jedinú formu pedagogickej stratégie alebo metódy ale zahŕňa rozmanité prístupy, ktoré podporujú proces učenia sa žiaka. Je na pedagogickom majstrovstve a kreativite každého učiteľa, aké pedagogické stratégie zvolí vo vyučovaní.

V podmienkach našej školy uplatňujeme metódy všeobecné a metódy špeciálno- pedagogické.

Metódy všeobecné

Zo všeobecných metód v edukačnom procese uplatňujeme:

Metódy vychádzajúce z logickej postupnosti:

- Analyticko-syntetická

- Synkretická ( porovnávanie)

             

Metódy podľa charakteru práce:

- Expozičná

- Názorno-demonštračná

- Metódy praktické

 

Motivačné metódy

Motivácia ako snaha a túžba niečo dosiahnuť má vo vyučovacom procese významnú úlohu. Prístup žiaka k učeniu je základom úspešnej činnosti a vzhľadom k tomu, že pracujeme s mentálne postihnutými deťmi, u ktorých je veľmi ťažké vzbudiť záujem o učenie, považujeme za veľmi dôležite vzbudiť u žiakov prvotný záujem o učenie. Z motivačných metód sa nám v praxi osvedčili:

Motivačný rozhovor, motivačný problém, rozprávanie, demonštrácia, skupinové

vyučovanie, problémové vyučovanie, projektová metóda. blokové vyučovanie, tematicko – integrované vyučovanie, tvorivé vyučovanie.

 

Aktivizujúce metódy

Významné miesto vo edukačnom procese patrí aktivizujúcim metódam:

- Diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia daného problému)

- Situačná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov)

- Inscenačná metóda (sociálne učenie v modelovej predvádzanej situácii, pri ktorej sú žiaci aktérmi danej situácie)

- Dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.)

- Simulácia (simulovanie, napodobňovanie životných situácií, aktivity, ktoré vyžadujú

interakciu medzi skupinou žiakov a jednotlivcami)

- Zážitkové učenie

- Učenie prostredníctvom IKT

- Praktické aktivity, samostatná činnosť

- Didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti )

- Kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej

závislosti členov heterogénnej skupiny)

Expozičné metódy

Aplikáciou expozičných metód sa usilujeme docieliť to, aby proces učenia prebiehal u žiaka čo najefektívnejšie. Uplatňujeme ich pri vytváraní nových poznatkov a zručností, čím sa vyhýbame predkladaniu definitívnych vedeckých poznatkov a memorovaniu bez náležitého pochopenia. V praxi využívame metódy:

- Slovné: monologické vysvetľovanie, opis, inštruktáž, rozprávanie, dialogický rozhovor

- Názorno – demonštračné: pozorovanie, ilustrovanie, demonštrovanie

- Metódy praktické: manipulácia s predmetmi, grafické práce, laboratórne pokusy, práce na školskom pozemku

- Pracovné metódy( práca ako výchovná metóda)

- Hra: didaktická

- Pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov)

- Heuristická metóda: dialogická, problémová

- Metóda samostatnej práce s knihou, v teréne

 

Fixačné metódy

Vo vyučovacom procese majú dôležité postavenie vzhľadom na to, že žiaci s mentálnym postihnutím si poznatky osvojujú pomaly, až po viacnásobnom opakovaní a rýchlo zabúdajú. Smerujú k precvičovaniu a upevňovaniu už nadobudnutých poznatkov a zručností, vytvárajú nové synoptické spojenia, majú diskriminačný a zovšeobecňujúci charakter. U žiakov sa stretávajú s obľubou: pokus, demonštrácia, hra (didaktická, intelektová), pojmové mapovanie, rotujúci prehľad, questionstorming.

Metódy diagnostické a klasifikačné:

Slúžia nielen na zistene úrovne vedomostí, zručností a návykov žiakov, ale sú aj prostriedkom autodiagnostiky učiteľa:

-skúšanie ústne, písomné, praktické

 

Metódy špeciálno-pedagogické

Počas celého vyučovacieho procesu uplatňujeme aj metódy špeciálno-pedagogické:

- viacnásobného opakovania informácie,

- nadmerného zvýraznenia informácie,

- multisenzorického sprostredkovania,

- intenzívnej spätnej väzby,

- algoritmizácie kurikula,

- slovného sprostredkovania,

- sprostredkovania pohybom,

- sprostredkovania inštrukčnými médiami,

- sprostredkovania technickými prostriedkami metodiky,

- pozitívnej psychickej tonizácie,

- aplikácie individuálnych vzdelávacích programov,

- kombinované.

 

Organizačné formy

Metódy a formy práce, ich logické usporiadanie a kombinovanie si volí učiteľ podľa predmetu, obsahu učiva a konkrétnej situácie v triede so zameraním na motiváciu a usmernenie žiakov na vyučovaní a v učení. Výber foriem vyučovania prispôsobujeme potrebám žiakov, ich možnostiam a schopnostiam a snažíme sa o to, aby sme vytvorili priestor pre uplatnenie individuality každého žiaka.

Pre naplnenie cieľov školy budeme využívať nasledovné formy:

- vyučovacia hodina základného, motivačného, expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu,

- vyučovacia hodina v školskej dielni

- vyučovacia hodina na školskom pozemku

- vyučovacia hodina v cvičnej kuchynke

- individuálne vyučovanie

- skupinové vyučovanie

- hromadné vyučovanie

- integrované vyučovanie – blokové vyučovanie

- praktické činnosti, laboratórna práca,

- exkurzia, výlet, vychádzka

- vyučovanie v rôznom prostredí (hodina v múzeu, čitateľskom kútiku)

- brigáda, terénne pozorovania

- návšteva výstavy, koncertu, múzea, či inej inštitúcie,

- súťaž, kultúrne vystúpenie

- domáca práca

- záujmová činnosť - krúžky

 

Metodické formy výučby (priamy prejav danej metódy pri osvojovaní obsahu výučby):

- výkladové (rozprávanie, prednáška, objasňovanie, opis)

- demonštračné (demonštrácia experimentu, postupu činnosti, ukážky riešenia úloh, zostavenia plánu, ukážky predmetov, javov, zobrazení)

- dialogické (rozhovor, beseda, diskusia)

 

Sociálne formy výučby

- frontálne vyučovanie

- skupinové vyučovanie

- individuálne vyučovanie

- kooperatívne vyučovanie

- samostatná práca žiakov

 

V prípade odporúčania špeciálneho pedagóga postupuje žiak podľa IVP.

 

 1.9 Hodnotenie výsledkov vzdelávania žiakov

Hodnotenie žiakov podľa Metodických pokynov na hodnotenie žiakov špeciálnych základných škôl – B variant, schválených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pod číslom 19/2015, s účinnosťou od 1. septembra 2015.

Zrušujú sa Metodické pokyny č. 32/2011, č. 35/2011, č. 36/2011 z 1. júna 2011 na hodnotenie žiakov s mentálnym postihnutím ISCED - 1.

Metodický pokyn upravuje postup hodnotenia a klasifikácie prospechu a správania žiakov s mentálnym postihnutím, ktorý sa uplatňuje v procese výchovy a vzdelávania v súlade s novými usmerneniami MŠVVa SR podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákonom č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhláškou č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách.

Metodický pokyn upravuje:

1. 1. 1. zásady hodnotenia žiaka,
      2. získavanie podkladov na hodnotenie žiaka,
      3. hodnotenie prospechu a správania žiaka,
      4. postup pri hodnotení prospechu žiaka,
      5. hodnotenie žiaka v náhradnom termíne,
      6. opravné skúšky,
      7. komisionálnu skúšku,
      8. postup pri hodnotení správania žiaka,
      1. postup do vyššieho ročníka.

Hodnotenie žiaka je nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, ktoré má informatívnu, motivačnú a korekčnú funkciu. Žiak sa v procese výchovy a vzdelávania hodnotí priebežne a celkovo, má právo, a aj jeho zákonný zástupca, dozvedieť sa spôsob a výsledok hodnotenia. Hodnotenie žiaka sa vykonáva slovným hodnotením. Slovné hodnotenie je jednou z foriem hodnotenia, ktorého výsledky v jednotlivých predmetoch prípravného ročníka, prvého až 10. ročníka sa vyjadrujú slovne štyrmi stupňami.

Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prípravný, prvý až

desiaty ročník vo variante B môže hodnotiť slovne stupňami:

1. dosiahol veľmi dobré výsledky,
2.  dosiahol dobré výsledky,
3. dosiahol uspokojivé výsledky,
4. dosiahol neuspokojivé výsledky.

 

Stupeň „dosiahol veľmi dobré výsledky“

Žiak je prevažne aktívny a samostatný. Ovláda poznatky, pojmy a niektoré zákonitosti určené obsahom vzdelávania. Využíva a rozvíja svoje osobné predpoklady v individuálnych a kolektívnych prejavoch. Jeho ústny a písomný prejav je prevažne správny a výstižný. Grafický prejav je estetický. Žiak aplikuje osvojené vedomosti, zručnosti a návyky v nových úlohách. Kvalita výsledkov činnosti žiaka je veľmi dobrá.

Stupeň „dosiahol dobré výsledky“ 

Žiak je menej aktívny, snaží sa byť samostatný, prevažne ovláda poznatky a pojmy určené obsahom vzdelávania. Iba čiastočne využíva svoje schopnosti v individuálnom a kolektívnom prejave. Jeho ústny aj písomný prejav je menej presný, menej výstižný. Grafický prejav je estetický, bez väčších nepresností. Vedomosti a zručnosti aplikuje s čiastočnou pomocou učiteľa. Kvalita výsledkov činnosti žiaka je dobrá.

Stupeň „dosiahol uspokojivé výsledky“

Žiak je prevažne pasívny. Poznatky a pojmy určené obsahom vzdelávania ovláda iba čiastočne. Grafický prejav je málo estetický. Jeho ústny a  písomný  prejav  má v správnosti a výstižnosti nedostatky. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, potrebuje usmernenie svojej práce a pomoc učiteľa. Kvalita výsledkov činnosti žiaka je uspokojivá.

Stupeň „dosiahol neuspokojivé výsledky“

Žiak je v činnosti pasívny a nesamostatný. Neosvojil si poznatky a pojmy určené obsahom vzdelávania, nedokáže ich využívať. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti a výstižnosti podstatné nedostatky, grafický prejav je na nízkej úrovni. Úlohy rieši s častými a závažnými chybami. Žiak nedokáže uspokojivo pracovať, svoje minimálne vedomosti a zručnosti aplikuje len pomocou učiteľa. Kvalita výsledkov činnosti žiaka je neuspokojivá.

Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prípravný, prvý až desiaty ročník vo variante B môže hodnotiť slovným komentárom bez vyjadrenia stupňov podľa týchto zásad:                                              

Slovný komentár má byť vecný, komplexný, motivujúci, pozitívne formulovaný. Má vystihovať, čo žiak v danom období dosiahol, jeho pokroky, snaženie a vzťah k jednotlivým činnostiam. Učiteľ posudzuje výsledky práce žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada na závažnosť jeho mentálneho postihnutia a vynaloženého úsilia.

Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:

1 – veľmi dobré,

2 – uspokojivé,

3 – menej uspokojivé,

4 – neuspokojivé.

 

Stupeň 1 (veľmi dobré)

Žiak dodržiava pravidlá správania a školský poriadok a len ojedinele sa dopúšťa menej závažných previnení.

Stupeň 2 (uspokojivé)

Žiak porušuje jednotlivé pravidlá správania a školského poriadku, je prístupný výchovnému pôsobeniu a usiluje sa svoje chyby napraviť.

Stupeň 3 (menej uspokojivé)

Žiak závažne porušuje pravidlá správania a školský poriadok alebo sa dopúšťa ďalších previnení.

Stupeň 4 (neuspokojivé)

Žiak sústavne porušuje pravidlá správania a školský poriadok, zámerne narúša korektné vzťahy medzi spolužiakmi a závažnými previneniami ohrozuje ostatných žiakov a zamestnancov školy.

Celkové hodnotenie žiaka sa vo všetkých ročníkoch  na konci prvého polroka  a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:

1. 1. 10. prospel (a),
      11. neprospel (a).

 Okrem sumatívnych výsledkov sa sústreďujeme na formatívne hodnotenie výsledkov žiakov, spätnú väzbu, povzbudenie a hodnotiace portfólium. Budeme sa snažiť dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných.  

1.10 Postup do ďalšieho ročníka

 

Do vyššieho ročníka postupuje žiak, ktorý prospel.

Žiak, ktorý bol na konci druhého polroka dosiahol neuspokojivé výsledky z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník.

Ak  žiak neprospel  v  roku,  kedy končí  povinnú školskú  dochádzku a žiak 10. ročníka, ktorý bol prijatý do odborného učilišťa alebo praktickej školy, ročník neopakuje.

1.11 Spôsob a podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania

Ak žiak (žiačka) ukončil (ukončila) povinnú školskú dochádzku na vysvedčení sa uvedie nasledovné:

„Žiak (žiačka) získal (získala) primárny stupeň vzdelania.“. Ak žiak ukončil povinnú školskú dochádzku uvedú sa aj údaje o ukončení povinnej školskej dochádzky a to nasledovne: „Žiak (žiačka) ukončil (ukončila) povinnú školskú dochádzku“. V akom variante bol/a vzdelávaný/á.

1.12  Systém kontroly a hodnotenie pedagogických zamestnancov.

Systém kontroly a hodnotenia výkonov je monitorovanie aktivít zamestnancov a ich formatívne hodnotenie na základe poznatkov získaných:

 

• pozorovaním počas hospitácií a kontrol
• plán hospitačnej činnosti riaditeľky školy pre učiteľov je vypracovaný vždy na príslušný školský rok, učiteľky sú s ním oboznámené, je prerokovaný v PR, je vypracovaný v súlade s UO a TVVP pre príslušný ročník, v ktorom sa hospitačná činnosť uskutoční,
• z riadených rozhovorov,
• individuálnych pohovorov,
• analýzou predpísaných písomných prác,
• z oficiálnych výsledkov žiakov, ktorých pedagóg vyučuje,
• z časovej náročnosti pri organizovaní podujatí individuálneho aj hromadného charakteru, nácvik kultúrnych programov, organizovanie výstav, exkurzií a pod.,
• ďalšie vzdelávania pedagógov,
• osobná zainteresovanosť na pružnom chode školy a internátu nad rámec priamej činnosti
•   so žiakmi – organizovanie a zapojenie sa do kolektívnych činností, aktívne reagovanie na
•   výzvy MŠ SR, MPC......, rozvíjanie spolupráce s inými školami, sponzoring
• z osobných vyjadrení rodičov žiakov,
• tvorba učebných pomôcok, aplikovanie moderných vyučovacích metód,  IKT
• vzájomná spolupráca, ochota si poradiť a vzájomne pomôcť
• z iných zdrojov

 

Hodnotenie prebieha v dvoch oblastiach :

a) vyhodnotenie pracovného výkonu,

b) vyhodnotenie pracovného správania, ku ktorým sa vyjadruje ako hodnotiteľ, tak i hodnotený.

1.13 Hodnotenie školy

 Cieľom hodnotenia školy je dôsledne posúdiť a zhodnotiť:

- dosiahnutú úroveň informovanosti rodičov o živote a dianí  školy, úlohách a cieľoch obsiahnutých v školskom vzdelávacom programe, celoročnom pláne pláce školy, výchovnom pláne, činnosti záujmových krúžkov atď.

- prezentáciu školy na verejnosti, šírenie dobrého mena školy

- ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov- prostredníctvom programov kontinuálneho vzdelávania

- publikačnú činnosť pedagógov, schopnosť podeliť sa so svojimi skúsenosťami so širšou

verejnosťou

- spokojnosť rodičov s prácou všetkých zamestnancov školy a školského internátu

- pomoc škole zo strany rodičov, spolupráca školy s  Obecným  úradom v Trenčianskej Teplej, s ostatnými špeciálnymi školami v regióne, 

- činnosť Združenia pre pomoc mentálne postihnutým deťom  Trenčianska Teplá, ktoré pracuje pri našej škole

- pomoc a spolupráca so sponzormi

 

 1.14 Personálne zabezpečenie

Najdôležitejším vnútroškolským aspektom ovplyvňujúcim výkonnosť žiakov je kvalita a kvalifikovanosť pedagogického zboru. Pedagógovia školy predstavujú stabilizovaný, odborne i pedagogicky kvalifikovaný a profesionálny pedagogický zbor, ktorý má snahu ďalej odborne a profesijne rásť, využívať možnosti ďalšieho vzdelávania, prehlbovania a zvyšovania kvalifikácie s cieľom zvyšovať úroveň a kvalitu výchovno – vzdelávacieho procesu..

Pre väčšinu učiteľov bol výber ich povolania primárnou voľbou. Majú radi svoju profesiu, vymieňajú si medzi sebou odborné skúsenosti, majú snahu odborne napredovať a kráčať s dobou. Snahou všetkých pedagógov je odvádzať kvalitný vyučovací proces a vytvárať pozitívnu sociálnu klímu ako predpoklad dobrej pracovnej atmosféry. Pedagógovia pôsobia aj ako vedúci záujmových útvarov.

Predprofesijnú a profesijnú prípravu zabezpečuje a koordinuje pedagóg – výchovný poradca. Okrem úloh spojených s voľbou povolania organizuje rôzne aktivity výchovného zamerania: besedy so psychológmi, políciou, exkurzie do škôl v rámci dní otvorených dverí.

 

Vykonáva aj výchovné poradenstvo pri riešení osobnostných, vzdelávacích, profesionálnych a sociálnych potrieb detí, spolupracuje s triednymi učiteľmi s odborníkmi CPPPP a CŠPP.

Pedagógovia pôsobia aj ako koordinátori jednotlivých výchovných oblastí. Škola má koordinátora:

-prevencia patologických javov a šikanovania

- prevencie drogových závislostí

- environmentálnej výchovy,

-finančnej gramotnosti

-škola podporujúca zdravie

-prevencia šikanovania

 

Psychologické a poradenské služby pre našich žiakov zastrešuje Centrum pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie, Kukučínová 473, 91101, Trenčín.  

Špeciálnopedagogické služby zabezpečuje Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, Gagarinová 773/5, 01851, Nová Dubnica, Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva pri ŠZŠI v Trenčíne.  

 

1.15 Materiálno-technické a priestorové zabezpečenie  

Materiálno-technické vybavenie tried napomáha dosahovať stanovené ciele primárneho vzdelávania a zároveň podporuje komplexný proces výchovno-vzdelávacej rehabilitácie žiakov.

Naše triedy majú charakter bežnej triedy, ich vybavenie zodpovedá stanoveným cieľom výchovno-vzdelávacieho procesu. Sú vybavené základnými špeciálnymi učebnými pomôckami na vzdelávaciu, relaxačnú činnosť.

Ďalšie špeciálne priestory:

pracovné (dielňa, pozemok pre záhradnícku činnosť ) – vybavené vhodným náradím,

cvičná  kuchynka

viaczmyslové (SNOEZELEN) – multifunkčná metóda, ktorá sa realizuje v obzvlášť príjemnom a upravenom prostredí pomocou svetelných a zvukových prvkov, vôní a hudby, pričom jej cieľom je vyvolanie zmyslových pocitov.

 

Bezbariérové WC – umožňuje ľudom (žiakom) s obmedzenou schopnosťou pohybu prístup na toaletu, za bežných okolností im nedostupné. Predovšetkým osobám používajúcim invalidný vozík alebo barle, ale tiež aj ľudom s ťažkým zmyslovým postihnutím.

 

 

Vzdelávacie pomôcky - počítače, CD prehrávač, Orffovo inštrumentárium, zabezpečenie prostriedkov na uľahčenie komunikácie (piktogramy, obrázková abeceda, prstová abeceda,...) a rôzny iný didaktický materiál, interaktívna tabuľa.

Relaxačné pomôcky - fit lopty, sedacie vaky....

 

1.16 Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

 

Bezpečnosť žiakov je pevnou a neodmysliteľnou súčasťou výchovno–vzdelávacieho procesu. Každoročne na začiatku školského roka poučujeme žiakov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a to v rámci triednických hodín, na úvodných hodinách predmetov vyžadujúcich zvýšenú pozornosť na bezpečnosť, pred exkurziami, výletmi, vychádzkami a návštevami rôznych podujatí.

Základné zásady bezpečnosti sú zakotvené v školskom poriadku, ktorý aktualizujeme každoročne na začiatku školského roka. K zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia smeruje:

- zdravé prostredie tried,

- kontrola telocvičného náradia pred každou vyučovacou hodinou,

- dozor nad žiakmi počas vyučovania na chodbách i v ŠJ.

Organizácia výučby a rozvrh vyučovacieho dňa vychádza z rešpektovania zásad psychohygieny.

- vhodná štruktúra pracovného a odpočinkového režimu žiakov a učiteľov, s dostatkom relaxácie a aktívneho pohybu,

- vhodný režim vyučovania s ohľadom na hygienu učenia a vek žiakov,

- vhodný stravovací a pitný režim (podľa vekových a individuálnych potrieb žiakov),

- zdravé prostredie tried a ostatných priestorov školy – podľa platných noriem (svetlo, teplo, nehlučnosť, čistota, vetranie, veľkosť sedacieho a pracovného nábytku, hygienické vybavenie priestorov),

- dodržovanie zákazu fajčenia, pitia alkoholu a používanie iných škodlivín v škole, jej okolí,

- ochrana žiakov pred úrazmi,

-vhodne upravené priestory školy pre bezpečný pohyb žiakov,

- výrazne označené všetkých nebezpečných predmetov a využívaných predmetov, pravidelná kontrola zariadenia z hľadiska ich bezpečnosti

- dostupnosť prostriedkov prvej pomoci (lekárnička), kontakt na lekára a iné špeciálne služby, praktická schopnosť pedagóga poskytnúť prvú pomoc.

 

Vyučovacia hodina trvá 45 minút. V prípravnom až štvrtom ročníku sa vyučuje v jednom slede najviac päť, v piatom až deviatom ročníku najviac šesť vyučovacích hodín. Na rôznych školských aktivitách a vyučovaní mimo priestorov školy sa môžu žiaci zúčastniť len na základe informovaného súhlasu rodiča.

 

V Trenčianskej Teplej  dňa 31. 08. 2023

 

Vypracovala:  Mgr. Simona Budovičová