Spojená škola 

M. R. Štefánika 323/1, 914 01 Trenčianska Teplá

 

 

 

 

 

 

ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM

 

Vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálného postihnutia pre primárne vzdelávanie

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Koordinátorka ŠkVP: Mgr. Mária Šulhánková

Riaditeľka školy: Mgr. Eva Ševčíková

 

 

 

 

 

Predkladateľ

Názov školy : Spojená škola,  M.R. Štefánika 323/1, Trenčianska    Teplá

Adresa: M. R .Štefánika 323/1, Trenčianska Teplá, 914 01

Organizačná zložka: Špeciálna základná škola

IČO : 493562

Koordinátor pre tvorbu  Školského vzdelávacieho programu (ŠkVP): Mgr. Mária Šulhánková

Kontakty :  tel:   032/6591464, fax : 032/6591464, E-mail: szsitt@verejne.org

Zriaďovateľ

Názov : Okresný úrad, odbor školstva

Adresa : Trenčín,  Hviezdoslavova 3, Trenčín, 911 01

Kontakty: tel : 032/7411321, fax : 032/7434364. E-mail : info@ksutn.sk

Dĺžka štúdia : 0  rokov -C variant

Vyučovací jazyk : slovenský

Študijná forma : denná

Druh školy : štátna

Platnosť dokumentu od      01.09.2013                                                               Podpis riaditeľa

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Evidencia platnosti a revidovania :

 

 

Platnosť, revidovanie	Dátum	Inovácia, zmena, úprava
Platnosť ŠkVP od	01.09.2013
Platnosť po prerokovaní v PR a RŠ	27.08.2013 28.9.2013	rozšírený o učebné osnovy 9. ročník v súlade so ŠVP
1. Revidovanie	August 2014	rozšírený o učebné osnovy 10. ročník v súlade so ŠVP
Platnosť po prerokovaní v PR a RŠ	28.08.2014 19.09.2014
2. Revidovanie	August 2015	Zmena Metodického pokynu na hodnotenie a klasifikáciu žiakov, Metodický pokyn č.19/2015 na hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania žiakov s mentálnym postihnutím –primárne vzdelávanie
Platnosť po prerokovaní v PR a RŠ	27.8.2015 21.9.2015
3. Revidovanie	August 2016	Úprava disponobilných hodín.
Platnosť po  prerokovaní v PR a RŠ	26.8.2016 21.9.2016
4. Revidovanie	August 2017	Úprava disponobilných hodín.
Platnosť po  prerokovaní v PR a RŠ	25.08.2017 04.10.2017
5. Revidovanie	August 2018	Úprava disponobilných hodín. V prvom ročníku sa navýšila hodina matematiky + 1h MATa hodina vecného učenia               + 1 hVUC , v šiestom ročníku sa sa navýšila hodina matematiky + 1h MATa hodina vecného učenia + 1 hVUC a hodina rozvoja grafomotorických zručností + 1 h RGZ, v ôsmom ročníku  sa navýšila hodina výtvarnej výchovy + 1 h VV,  hodina vecného učenia + 1 hVUC a hodina rozvoja grafomotorických zručností + 1 h RGZ
Platnosť po  prerokovaní v PR a RŠ	24.08.2018 28.09.2018
6. Revidovanie	August 2019	Úprava disponibilných hodín. V druhom ročníku sa navýšila hodina matematiky + 1h MAT a hodina vecného učenia + 1h VUC, v treťom ročníku sa navýšila hodina matematiky + 1h MAT a hodina vecného učenia + 1h VUC, v siedmom ročníku sa navýšila hodina matematiky + 1h MAT, výtvarnej výchovy + 1h VV a hodina vecného učenia + 1h VUC.
Platnosť po  prerokovaní v PR a RŠ	28.08.2019 27.09.2019
7. Revidovanie	August 2020	Úprava disponibilných hodín. V treťom ročníku sa navýšila hodina matematiky + 1h MAT a hodina vecného učenia + 1h VUC, v  ôsmom ročníku sa navýšila hodina rozvíjanie sociálnych zručností + 1h RSZ, rozvíjanie grafomotorických zručností + 1h RGZ a hodina výtvarnej výchovy + 1h VV.
Platnosť po  prerokovaní v PR a RŠ	28.08.2020 02.10.2020
8. Revidovanie	August 2021	Úprava disponibilných hodín. V štvrtom ročníku sa navýšila hodina matematiky + 1h MAT a hodina vecného učenia + 1h VUC, v  deviatom ročníku sa navýšila hodina rozvíjanie sociálnych zručností + 1h RSZ, rozvíjanie grafomotorických zručností + 1h RGZ a hodina výtvarnej výchovy + 1h VV.
Platnosť po  prerokovaní v PR a RŠ	13.10.2021

 

9. Revidovanie	August 2022	Úprava disponibilných hodín. V piatom ročníku sa navýšila hodina matematiky + 1h MAT, hodina vecného učenia + rozvíjanie komunikačných zručností 1h VUC a 1h RKS. V desiatom ročníku sa navýšila hodina rozvíjania sociálnych zručností + 1 h.RSZ, + 1. hod. Vv , 0. 5h. PVC + 0.5h.  INF
Platnosť po  prerokovaní v PR a RŠ	31.08.2022 07.10.2022
10. Revidovanie	August 2023	Úprava disponibilných hodín. V prvom ročníku sa navýšili hodiny pracovného vyučovania + 2h PVC. V druhom ročníku sa navýšila hodina výtvarnej výchovy + 1h VV ,  hudobnej výchovy +1h VV. V šiestom ročníku sa navýšila hodina matematiky + 1h MAT,  1 hodina vecného učenia + rozvíjanie komunikačných zručností 1h VUC a 1h RKS.
Platnosť po  prerokovaní v PR a RŠ	31.08.2023 3.10.2023
11. Revidovanie	28.08.2024	Úprava disponibilných hodín.. V druhom ročníku sa navýšila hodina matematiky + 1h MAT ,  vecného učenia +1h VUC, rozvíjanie komunikačných zručností  +1h RKS, výtvarnej výchovy + 1h VV, ,  hudobnej výchovy +1h HV. V siedmom ročníku sa navýšila hodina výtvarnej výchovy + 1h VV ,  hudobnej výchovy +1h HV,  rozvíjanie komunikačných zručností + 1h RKS.
Platnosť po  prerokovaní v PR a RŠ	28.08.2024   03.10.2024

 

PR- pedagogická rada               RŠ – rada školy

 

 

 

 

CHARAKTERISTIKA ŠKOLSKÉHO VZDELÁVACIEHO PROGRAMU

 

Motto :

„Vidieť znamená vedieť,

dotknem sa zrakom, hmatom, sluchom poznania.

Dajte mi možnosť alternatívnej komunikácie a ja Vám

ukážem cestu môjho poznávania sveta…“

 

1. Ciele výchovy a vzdelávania

 

     Žiaci s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia tvoria veľmi širokú heterogénnu skupinu, kde každý jednotlivec je výnimočný so svojimi potrebami, možnosťami a kompetenciami. Výchova a vzdelávanie v našej škole vo variante C zodpovedá ich  špeciálnym edukačným potrebám a je podporovaná stimulačnými, kompenzačnými, korekčnými, terapeutickými a rehabilitačnými intervenciami. Tie nám napomáhajú plniť ciele výchovy a vzdelávania našich žiakov :

Podporovať proces pozitívnych vývinových zmien,

podporovať proces socializácie,

pripaviť jednotlivcov na čo najviac nezávislý život a fungovanie v elementárnych životných situáciach,

pripraviť ich na čiastočné a podporované pracovné uplatnenie.

 

     Ciele primárneho vzdelávania žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia sú stanovené tak, aby si žiaci utvárali, rozvíjali a upevňovali podľa svojich individuálnych osobitostí kľúčové kompetencie (spôsobilosti). Každému žiakovi je umožnené spoznávať svoje rozvojové možnosti, postupovať podľa vlastných schopností individuálnym tempom a tak mohli pociťovať a zažívať úspech.

 

 

 

 

 

2 Stupeň vzdelávania

 

Spojená škola má organizačnú zložku: ŠZŠ, M.R. Štefánika 323/ 1, Trenčianska Teplá. Vo variante C poskytuje primárne vzdelávanie žiakom s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia absolvovaním vzdelávacieho programu podľa zákona č. 245/2008 Z.z.  Dokladom o získanom stupni vzdelávania je vysvedčenie s doložkou žiak ukončil primárne vzdelanie.

 

 

2.1  Vyučovací jazyk

    

Vyučovacím jazykom je štátny jazyk Slovenskej republiky .

 

 

3 Profil absolventa

    

 Charakteristika absolventa

 

Absolvent našej školy vo variante C má dosiahnutý čo najširší a najrozsiahlejší záber v jednotlivých oblastiach vývinu osobnosti podľa jeho individuálnych psychických a fyzických možností a schopností. Na konci primárneho vzdelávania v rámci svojich možností a individuálnych osobitostí dokáže komunikovať, spolupracovať. Má vybudované adaptačné mechanizmy a sociálne vzťahy v užšom (trieda, škola, učitelia, asistenti, spolužiaci) a širšom (mimo zariadenia školy) sociálnom prostredí. I keď je úroveň vedomostí ovplyvnená individuálnými možnosťami a schopnosťami žiaka ( intelekt, pridružené postihnutia), jednotlivec v edukačnom procese má získané elementárne poznatky, vedomosti a zručnosti vo všetkých oblastiach vývinu osobnosti.

 Absolvent našej školy sa na základe výsledkov svojich individuálnych schopností a možností môže zaradiť do praktickej školy.

 

      Kľúčové kompetencie

     Výchova a vzdelávanie žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia má prebiehať v reálnom prostredí, v zmysluplných činnostiach. Preto našim žiakom ponúkame nielen tradičné formy vyučovania na vyučovacích hodinách (jednotkách) v triedach, ale vo veľkej miere využívame také formy, metódy vyučovania, aby žiak prirodzene, nenásilne si osvojoval a upevňoval kompetencie, ktoré ho pripravia na čo najviac nezávislý život a fungovanie v elementárnych životných situáciách a v rámci svojich možností bol pripravený na čiastočné a podporované pracovné uplatnenie.

 

     Osvojovanie, rozvíjanie a upevňovanie kľúčových kompetencií u našich žiakov podporujeme :

zapájaním sa do celoškolských aktivít, do rôznych projektov (Deň vody, Deň mlieka, Pani zima, Valentínsky deň, karneval, Deň otvorených dverí, Deň matiek…..),

vychádzkami do blízkeho ale aj širšieho okolia školy,

výletmi na MDD, na konci školského roku,

besedami (napr.so spisovateľkou),

návšteva kina, divadelných predstavení,

po vyučovaní navštevovaním záujmovej činnosti (napr. Tvorivé dieľničky).

Žiak má na konci tohto vzdelávania, v závislosti od stupňa a charakteru svojho postihnutia získané tieto kompetencie :

 

Psychomotorické :

Pri činnosti používa všetky zmysly,

ovláda podľa svojich možností a schopností svoj pohybový aparát a telesné funkcie,

prejavuje túžbu a ochotu pohybovať sa,

ovláda základné lokomočné pohyby,

využíva globálnu motoriku prekonávaním prírodných a umelých prekážok.

 

Osobnostné :

Uvedomuje si vlastnú identitu v závislosti od stupňa a charakteru svojho postihnutia a využíva svoje možnosti,

vyjadruje svoje pocity,

vyjadruje svoje potreby.

 

 

Sociálne :

Uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti,

má osvojené základy pre spoluprácu v skupine,

prejavuje čo najviac samostatnosti v sociálnom prostredí,

vníma, resp. si uvedomuje význam pozitívnej klímy v triede a svojím konaním prispieva k dobrým medziľudským vzťahom,

je oboznámený so základnými pravidlami a zvykmi súvisiacimi s úpravou zovňajšku človeka a s dopomocou ich vykonáva

je oboznámený s pravidlami slušného správania a učí sa ich realizovať

 

Komunikatívne :

Vyjadruje sa slovne, písomne podľa svojich schopností a možností, alebo využíva augmentatívnu a alternatívnu komunikáciu (AAK),

Po viacnásobnom opakovaní a utvrdzovaní chápe jednotlivé požiadavky dospelých,

 

Kognitívne :

rieši jednoduché problémové úlohy,

prejavuje svoje postoje,

objavuje a nachádza funkčnosť vecí,

poznáva účel predmetov,

manipuluje s nimi podľa účelu,

poznáva, čo sa mu páči/nepáči, čo je správne/nesprávne, dobré/zlé na veciach a osobách.

 

Učebné :

Používa naučené pojmy, znaky, piktogramy, obrázky

pozoruje,

pomocou Alternatívnej a augumentatívnej komunikácie účelne odpovedá na otázky,

uplatňuje organizovanú štruktúru miesta, času, postupu činnosti,

prejavuje aktivitu v individuálnom učení, hodnotí vlastný výkon, teší sa z dosiahnutých výsledkov,

vie pracovať s hračkami, predmetmi dennej potreby, knihou, učebnými pomôckami, sústredí sa primerane dlhý čas na zámernú a riadenú činnosť.

 

 

Informačné :

Využíva rôzne zdroje získavania informácií aj mimo školy (od blízkych osôb, z detských kníh, časopisov, médií ).

 

 

4 Charakteristika vzdelávania a formy organizácie výchovy a vzdelávania

 

      Naša škola je vo výchove a vzdelávaní orientovaná v duchu demokratických a humanistických princípov, čo sa plne prejavuje v pozitívnom prístupe k jednotlivcom s ťažkým až hlbokým mentálnym a viacnásobným postihnutím. Chápeme ich ako komplexné osobnosti. Nehľadáme a nepopisujeme ich neschopnosti a nedostatky. Orientujeme sa na ich individuálne možnosti a kompetencie, na pozitívne stránky ich osobnosti, na to, čo sa dá u nich budovať, čo budeme môcť ďalej  rozvíjať.

Náš školský vzdelávací program je tvorený tak, aby žiaci mohli vnímať pozitívnu klímu v triedach, radostne prežívali čas strávený v škole, utvárali a rozvíjali si svoje kľúčové kompetencie a zažívali pocit úspechu.

Vo výchove a vzdelávaní zavádzame podporné opatrenia. Zmyslom poskytnutia podporných opatrení je, aby sa každému žiakovi dostala taká miera adresnej podpory, ktorá mu umožní čo najviac využiť svoj potenciál vo výchovno-vzdelávacom procese. Zámerom komplexného podporného systému, ktorý predstavuje Katalóg podporných opatrení (Katalóg), je zlepšiť pripravenosť aktérov vo vzdelávaní na prácu s deťmi s rozmanitými potrebami. Učitelia aj ďalší pracovníci v oblasti výchovy tak budú lepšie pripravení prispieť k zvyšovaniu psychickej pohody detí a možnosti rozvíjať ich výchovno-vzdelávací potenciál bez rozdielu.

Vzdelávanie poskytujeme :

Žiakom s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia (viacnásobným postihnutím ).

 

Špecifiká výchovy a vzdelávania žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia :

Špeciálna edukácia sa prelína so špeciálnou  stimuláciou, reedukáciou, kompenzáciou, korekciou.

Žiaci sa vzdelávajú podľa individuálnych vzdelávacích programov (vypracovaný IVVP- podľa počtu vyučovaných hodín), eventuálne podľa vypracovaných TVVP      (20 hodín týždenne)

Obsah a ciele obsiahnuté v obsahu vzdelávania sa prispôsobujú individuálym osobitostiam každého žiaka.

Obsah vzdelávania sa poníma ako podklad, ktorý má učiteľ tvorivo rozvíjať (rozširovať alebo redukovať ) v závislosti od potenciálu a osobnostných vlastností každého žiaka. Môže sa stať, že stav žiaka si bude vyžadovať také tempo práce, ktoré nedovolí v priebehu jedného školského roka splniť ciele vyučovacieho predmetu príslušného ročníka. V tom prípade sa v nasledujúcom ročníku, ak to vyžaduje charakter predmetu pre nadväznosť učiva, začne neprebratým učivom predchádzajúceho ročníka a nie učivom toho ročníka, do ktorého žiak postúpil.

Z uvedeného vyplýva, že žiak s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia môže posledný ročník svojej školskej dochádzky ukončiť aj učivom nižšieho ročníka.

Pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia nie sú určené vzdelávacie štandardy pre jednotlivé ročníky, ktoré by bolo nutné splniť pre postup do ďalšieho ročníka.

Vyučujúci uplatňuje primeranosť nárokov na základe dispozícií žiaka, ktoré majú vplyv na prognózu jeho vývinu s cieľom zlepšovať jeho vedomosti, zručnosti a návyky a zvyšovať tým jeho šance na zlepšenie kvality jeho života.

Vyučovacie hodiny – vyučovacie jednotky sú vzhľadom na individuálne osobitosti žiakov členené do kratších časových úsekov ( tzv.blokové vyučovanie). Dĺžku časových úsekov si stanovuje triedny učiteľ pre každého žiaka individuálne.

V prípade, že žiak zvládol obsah vzdelávania a splnil kritéria na prijatie do špeciálnej základnej školy – variant B, môže tam byť preradený.

 

 

      Individuálny vzdelávací program (IVP):

 

      Individuálny vzdelávací program je vypracovaný pre každého žiaka na aktuálny školský rok a tvorí súčasť školského vzdelávacieho programu (ŠkVP). Obsahuje osobné údaje žiaka, meno triedneho učiteľa, meno asistenta učiteľa, ročník, variant. Je vypracovaný do  častí.

 

Podľa ustanovenia § 23 školského zákona  (osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky) medzi formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky zaraďujeme individuálne vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na vzdelávaní v škole podľa tohto zákona .

Podľa ustanovenia § 24 školského zákona (individuálne vzdelávanie) o povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy, do ktorej bol žiak prijatý na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu maloletého žiaka alebo na základe písomnej žiadosti plnoletého žiaka. O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy v rámci rozhodovania o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy podľa osobitného predpisu. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje napr. žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole. (školský zákon)

K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania zákonný zástupca alebo plnoletý žiak priloží vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast. Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania, a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne.  Žiadosť zákonného zástupcu o povolenie individuálneho vzdelávania  obsahuje:

 a) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu žiaka,

 b) ročník, prípadne polrok a obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť,

 c) dôvody na povolenie individuálneho vzdelávania,

 d) individuálny vzdelávací program, ktorého princípy a ciele vzdelávania musia byť v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa školského zákona,

 e) popis priestorového a materiálno-technického zabezpečenia a podmienok ochrany zdravia individuálne vzdelávaného žiaka,

 f) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie žiaka, ktorému má byť povolené individuálne vzdelávanie, a jej doklady o splnení kvalifikačných predpokladov,

 g) zoznam učebníc a učebných textov, ktoré budú pri individuálnom vzdelávaní žiaka používané,

 h) ďalšie skutočnosti, ktoré majú vplyv na individuálne vzdelávanie žiaka.

 

 

 

 

 

 

 

 

      Postup tvorby IVP :

 

September :

Spracovanie vstupnej diagnostiky žiaka.

Vypracovanie edukačného modelu pre žiaka.

Vypracovanie Obsahu vzdelávania ( OV ) pre žiaka za obdobie október – január.

 

Január :

Rediagnostika žiaka.

Vypracovanie OV pre žiaka za obdobie február – jún.

 

       Formy organizácie výchovy a vzdelávania žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia.

 

Denná forma, t.j. poldenné vyučovanie v rozsahu piatich pracovných dní v týždni, vyučovací čas žiaka je 20 hodín týždenne v kmeňovej škole,

individuálna forma v rozsahu 2 – 12 vyučovacích hodín týždenne podľa odporúčania

špeciálno-pedagogického vyšetrenia , rozhodnutia riaditeľky školy pre žiaka oslobodeného od povinnosti dochádzať do školy , vyjadrenie pediatra.  

 

5 Rámcový učebný plán

 

Počet týždenných vyučovacích hodín v jednotlivých ročníkoch je presne určený pre každý učebný plán. Taktiež celkový počet vyučovacích hodín je presne daný.

Vyučovacia hodina má 45 minút v rozdelení rámcového učebného plánu. S prihliadnutím na osobitosti žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia sa môžu vyučovacie hodiny členiť do kratších časových úsekov tzv. vyučovacích jednotiek, blokového vyučovania.

Pre žiakov so zníženým počtom vyučovacích hodín za týždeň ( podľa odporúčania pediatra ) bude vypracovaný rámcový učebný plán podľa Rámcového učebného plánu pre žiakov chorých a zdravotne oslabených s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia.

Predmety s časovou dotáciou 0,5 hodiny týždenne je možné vyučovať ako jednohodinové každý druhý týždeň alebo ich spojiť blokovou výučbou.

Predmet pracovné vyučovanie je možné vyučovať v dvojhodinových celkoch.

Predmet výtvarná výchova je možné vyučovať v dvojhodinových celkoch každý druhý týždeň.

Pri vyučovaní predmetu informatická výchova spravidla pri počítači sedí jeden žiak.

Voliteľné hodiny si každý triedny učiteľ určí v individuálnom vzdelávacom programe podľa potrieb daného žiaka a jeho individuálnych osobitostí.

 

 

5.1 Rámcový učebný plán

Rámcový učebný plán pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia s vyučovacím jazykom slovenským

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

6 Voliteľné predmety a prierezové témy

     

     Voliteľné predmety

     Triedny učiteľ si zvolí voliteľné predmety pre každého jednotlivca individuálne podľa jeho osobitostí, určí počet hodín na každý voliteľný predmet a zaradí ich do rámcového učebného plánu žiaka.

Disponibilnými hodinami sme rozšírili tieto predmety:

 

Pre žiakov s rozvrhom 20 hodín týždenne sa navýši nasledovne:

Úprava disponibilných hodín.. V druhom ročníku sa navýšila hodina matematiky + 1h MAT ,  vecného učenia +1h VUC, rozvíjanie komunikačných zručností  +1h RKS, výtvarnej výchovy + 1h VV, hudobnej výchovy +1h HV. V siedmom ročníku sa navýšila hodina výtvarnej výchovy + 1h VV ,  hudobnej výchovy +1h HV,  rozvíjanie komunikačných zručností + 1h RKS.

 

Prierezové témy

 

     Prierezové témy sú súčasťou jednotlivých predmetov. Sú zapracované v Obsahu vzdelávania jednotlivých žiakov a budú rozpracované v prípravách učiteľa.

 

Motorika ( MOK ) – je základnou prierezovou témou vo všetkých predmetoch.

Motorika je cieľová pohybová schopnosť človeka. Je prostriedkom na poznávanie seba, blízkeho a vzdialeného okolia a interakcie so sociálnym prostredím. Poruchy motoriky sú determinované stupňom postihnutia. U jednotlivcov s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia je motorika výrazne narušená. Poruchy motoriky výrazne zasahujú aj do oblasti vnímania a reči. Preto je dôležité systematicky a cieľavedome aktivizovať u žiaka pohyb, stimulovať ho a rozvíjať pohybové zručnosti a návyky v prirodzených podmienkach formou hrových činností.

Napriek tomu, že rozvíjanie motoriky je zastúpené v obsahu vzdelávania v niektorých predmetoch, je dôležité u žiakov s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia, aby učiteľ systematicky a cieľavedome motoriku stimuloval a rozvíjal. Preto je Motorika uvedená ako prierezová téma. Je včlenená do všetkých predmetov a aktivít počas edukácie. Učiteľ pri plánovaní motoriky ako prierezovej témy vychádza z aktuálneho vývinového obdobia žiaka v oblasti hrubej a jemnej motoriky.

       Cieľom Motoriky ako prierezovej témy je stimulovať, vytvárať, rozvíjať a upevňovať somatické a sociálne kompetencie žiakov.

       Podľa pohybov diferencujeme motoriku na hrubú motoriku a jemnú motoriku.

 

 

 

Hrubá motorika

Obsah prierezových tém :

Polohovanie                                               Stoj

Držanie hlavy                                            Chôdza

Zapieranie sa o predlaktia                       Beh

Pretáčanie                                                  Skoky

Sedenie                                                       Hádzanie, chytanie

Lezenie

 

Jemná motorika

Pohyby prstov, dlane, ruky

Motorika rečových orgánov

Mikromotorika očných pohybov

Senzomotorika

Grafomotorika

 

Rozvíjanie prosociálneho správania (RPsS) – je prierezovou témou vo všetkých  predmetoch, ale hlavne je súčasť etickej výchovy.

Prosociálne správanie vyjadruje schopnosť stotožniť sa s druhým človekom a urobiť niečo dobré bez toho, že by sa za to očakávala bezprostredná odmena alebo protislužba. Prosociálnosť je základom dobrých medziľudských vzťahov.

Jednotlivci s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia si základy prosociálneho správania utvárajú v prirodzených podmienkach, v prirodzených situáciách v čase edukácie, formou zážitkového učenia, hry a tiež imitáciou – napodobňovaním vzorov správania dospelých osôb a detí.

Dôležitým činiteľom a hlavnou osobou je učiteľ a interakcia učiteľ – žiak, žiak – učiteľ, žiak-žiak. Pozitívna motivácia a stavanie na silných stránkach žiaka je kľúčovou formou rozvíjania prosociálneho správania žiakov s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia.

      Cieľom Rozvíjania prosociálneho správania ako prierezovej témy je utvárať a posilňovať pozitívny postoj žiaka k sebe samému, sociálnym interakciám v triede, škole, používať pravidlá slušného správania v sociálnych situáciách.

 

Obsah prierezových tém :

Utváranie pozitívneho vzťahu k sebe

Osvojovanie zručnosti sociálnej komunikácie a utváranie pozitívnych medziľudských vzťahov.

Pozitívne hodnotenie druhých a úcta k druhým.

Komunikácia citov a empatia.

Nenásilné alebo asertívne správanie.

Kooperatívne správanie, ochota pomáhať, obdarovať, rozdeliť sa.

( upravené podľa Miňová, Gmitrová, Mochnáčová, Prosociálna výchova v materskej škole, Metodické centrum Prešov, 2002).

 

Rozvíjanie senzorického vnímania (RSV ) – je prierezovou témou vo všetkých predmetoch.

Senzorické podnety stimulujú u jednotlivcov s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia motoriku a kognitívne procesy, preto sú neoddeliteľnou súčasťou edukácie týchto žiakov.

Cieľom Rozvíjania senzorického vnímania ako prierezovej témy je stimulovať a rozvíjať senzorické vnímanie u žiakov s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia vo všetkých jeho oblastiach a tým vyvolávať aktivizujúce podnety na zaujatie žiakov, pomocou ktorých dochádza k stimulácii a rozvíjaniu kognitívnych procesov.

 

Obsah prierezových tém :

Rozvíjanie zrakového vnímania.

Rozvíjanie sluchového vnímania.

Rozvíjanie taktilného vnímania.

Rozvíjanie čuchového a chuťového vnímania.

Rozvíjanie kinestetického vnímania.

 

 

Dopravná výchova ( DV ) – je prierezovou témou vo všetkých predmetoch.

Aj žiaci s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia sú v závislosti od svojich individuálnych osobitostí účastníkmi cestnej premávky. Je dôležité ich primeranou formou ich mentálnemu veku oboznamovať s funkciou dopravy ako riadeného systému, formovať ich správanie v cestnej premávke, umožňovať im osvojovanie si základných zručností a zásad bezpečnosti v cestnej premávke.

      Cieľom Dopravnej výchovy ako prierezovej témy je poznať, rešpektovať a riadiť sa základnými pravidlami cestnej premávky z pozície chodca a pri vedení bicykla alebo invalidného vozíka.

 

Obsah prierezových tém :

Pravidlá cestnej premávky (chôdza na chodníku, správanie sa v obytnej a pešej zóne, bezpečné miesta pre hry, prechádzanie cez cestu, bezpečná jazda na bicykli, invalidnom vozíku v obytnej zóne, základná bezpečnostná výbava na bicykli, železničné prejazdy, základné poznatky o správaní pri dopravnej nehode, privolanie pomoci.

Dopravné značky a zariadenia ( rozdelenie značiek podľa významu, svetelné signály).

Bezpečné správanie účastníkov cestnej premávky ( určenie a vyhľadanie najbezpečnejšej trasy na dosiahnutie cieľa, zásady bezpečnosti pred vstupom na vozovku, určenie podmienok jazdy : stav a typ bicykla, invalidného vozíka, stav vozovky, charakter cesty, počasia ).

Dopravné prostriedky (druhy vozidiel, význam a funkcia vozidiel a niektorých súčastí vozidiel, bezpečné správanie sa v dopravných prostriedkoch.

( Upravené podľa : Dopravná výchova pre 1. a 9.ročník ZŠ, nadpredmetové UO, MŠ SR, pod číslom CD-2007-13342/27070-1:091 s platnosťou od 1.septembra 2007 ).

 

Enviromentálna výchova (ENV ) – je prierezovou témou najmä v predmetoch napr. Vecné učenie, Pracovné vyučovanie, Výtvarná výchova, Hudobná výchova, Zdravotná telesná výchova.

Žiakom s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia prostredníctvom zmysluplných aktivít a činností približujeme problematiku enviromentálej výchovy.

Volíme také metódy, formy a prostriedky práce, ktoré rozvíjajú poznávacie schopnosti, sociálne zručnosti žiakov a prispievajú k pozitívnym emocionálnym zážitkom. Jednotlivé témy a z nich vyplývajúce ciele je však potrebné individualizovať a prihliadať na individuálne osobitosti, schopnosti a možnosti žiakov s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia. Uprednostňujeme priame pozorovanie prírody, zveľaďovanie životného prostredia aktívnou pracovnou činnosťou žiakov v ich najbližšom okolí, aktívnu účast žiakov na odhaľovaní a riešení ekologických problémov v životnom prostredí ( prostredníctvom triednych, školských projektov ). Počas plánovania a realizácie jednotlivých tém a cieľov enviromentálnej výchovy je dôležité spolupracovať s koordinátorom enviromentálnej výchovy v škole.

      Cieľom Enviromentálnej výchovy ako prierezovej témy je rozvíjať také osobnostné kvality žiakov, s ohľadom na ich individuálne osobitosti, schopnosti, možnosti, ktoré ich vedú chrániť a zlepšovať životné prostredie.

 

Obsah prierezových tém :

Poznávanie a skúmanie živej prírody v regióne.

Chránené rastliny a živočíchy na území Slovenskej republiky.

Význam lesa pre človeka.

Voda ako základ života na Zemi.

Starostlivosť o zeleň v bezprostrednom okolí školy, v triede.

Vhodné a nevhodné správanie človeka v prírode.

 (Upravené podľa UO Enviromentálnej výchovy pre ZŠ, Enviromentálne minimum, MŠ SR, pod číslom 645/1996-15, s platnosťou od 1.septembra 1996 ).

 

Obsah prierezových tém :

Výchova v rodine (tradície rodiny).

Zásady zdravého života.

Negatívne dôsledky fajčenia, alkoholu a ďalších drog na zdravie a správanie človeka.

Kamarátstvo a priateľstvo.

Zmeny v organizme v období puberty.

 

(Upravené podľa : Výchova k manželstvu a rodičovstvu, MŠ SR, pod číslom 2493/1998-41 s platnosťou od 1. septembra 1998 ).

 

Ochrana človeka a prírody ( OČP )

Témy, organizačné formy a postupy v učive OČP sú modifikované na podmienky a individuálone osobitosti žiakov s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia. Keďže sa učebné osnovy OČP prelínajú s učebnými osnovami iných prierezových tém (napr.  Dopravná výchova, Enviromentálna výchova ) nebude OČP samostatná prierezová téma ale jej jednotlivé ciele a témy budú plnené v ostatných prierezových témach.

Nadobudnuté teoretické a praktické kompetencie si žiaci upevnia v Didaktických hrách v prírode, ktoré sa konajú 1 krát v roku v trvaní 4 hodín.

Pred Didaktickými hrami realizujeme 1 deň prípravy najmä na teoretickú časť v rozsahu 2 – 4 hodín podľa náročnosti plánovaných činností a individuálnych osobitostí žiakov s ťažkým a hlbokým mentálnym postihnutím.

 

Obsah tém :

Civilná obrana – mimoriadne situácie.

Zdravotná príprava.

Pohyb a pobyt v prírode a jej ochrana.

Dopravná výchova.

Výchova k bezpečnému správaniu pri praktických činnostiach.

 

( Upravené podľa : Ochrana človeka a prírody v 1. – 9. ročníku ZŠ, MŠ SR, pod číslom 85/2002-41 s platnosťou od 1.februára 2002).

 

7 Pedagogické stratégie

 

      Pedagogické stratégie, ich logické usporiadanie a kombinovanie si volí učiteľ podľa predmetu a konkrétnej situácie v triede a rozpracuje ich vo svojich prípravách na vyučovanie. Prevláda individuálny prístup (činnosť učiteľa s jedným žiakom ) a skupinová činnosť ostatných žiakov s asistentom učiteľa.

      Dominantnou vyučovacou metódou je hra s cieľom žiakov pozitívne motivovať, mobilizovať ich aktivitu, sprostredkovávať poznatky a pretvárať ich vedomosti, fixovať ich a preverovať. Didaktické hry sú zamerané na rozvoj čitateľských a pisateľských schopností, na vytváranie matematických predstáv a tvorivého myslenia, skúmania a objavovania.

      Na vyučovaní využívame prácu pri špeciálnych nastaviteľných laviciach, v školských  tradičných laviciach a veľmi sa osvedčuje „kobercové vyučovanie“, kde je priestor  v triede vyhradený nielen na nutnú relaxáciu, ale aj na vlastný proces učenia sa.

     Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliadame na obsah vyučovania, na individualitu žiakov a klímu triedy tak, aby boli splnené stanovené ciele a rozvíjali  sa kľúčové kompetencie žiakov pre daný predmet. Pri výučbe využívame najmä :

 

Špeciálnopedagogické metódy

M viacnásobného opakovania informácie

M nadmerného zvýraznenia informácie

M multisenzorického sprostredkovania informácie

M optimálneho kódovania informácie

M sprostredkovania informácie náhradnými komunikačnými kanálmi

M intenzívnej motivácie

M algoritmizácie kurikula

M zapojenia kompenzačných technických prostriedkov

M postupnej symbolizácie

M zapojenia náhradných kanálov

M pozitívnej psychickej tonizácie

M využívania inštrukčných médií

M aplikácie individuálnych výchovno-vzdelávacích programov

 

Rehabilitačné metódy

     

     Metódy pedagogicko-rehabilitačnej intervencie :

Senzomotorická stimulácia

Psychomotorická stimulácia ( relaxácia, tanec, pantomíma, pohybové hry )

Alternatívna a augmentatívna komunikácia ( komunikácia facilitovaná referenčnými predmetmi, piktogramy, sociálne čítanie, globálne čítanie )

Terapia hrou

Činnostná terapia ( zámerná manipulácia s materiálnym prostredím )

 

      Metódy sociálno – rehabilitačnej intervencie :

Ovplyvnenie kvality života

Zmena prostredia

Režimový tlak

Situačné učenie

Práca s rodinou

 

 

 

      Formy edukácie

 

      Učiteľ si stanoví formu edukácie podľa dĺžky trvania a miesta realizácie vyučovacej jednotky, podľa počtu žiakov a homogenity alebo heterogénnosti skupiny, podľa aktuálneho fyzického a psychického stavu žiakov, konkrétnych cieľov, metód, aktivít a intervencií. Učiteľ prihliada na prostredie, materiálne vybavenie a participáciu iných dospelých pri edukácii.

 

Pre naplnenie cieľov školy budeme využívať nasledovné formy :

integrované vyučovanie – blokové vyučovanie s využitím vyučovacích jednotiek,

individuálne vyučovanie,

skupinové vyučovanie,

hromadné vyučovanie,

vyučovacia hodina základného, motivačného, expozičného, fixačného, aplikačného, diagnostického typu,

vyučovacia hodina v cvičnej kuchynke,

exkurzia, výlet, vychádzka,

vyučovanie v rôznom prostredí ( čitateľskom kútiku ),

terénne pozorovania,

kultúrne vystúpenie.

 

8. Hodnotenie vzdelávania žiakov

 

     Hodnotenie výsledkov vzdelávania žiakov v triedach variantu C sa riadi podľa platných Metodických pokynov na hodnotenie žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia.

Hodnotenie žiaka je nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, ktoré má informatívnu, motivačnú a korekčnú funkciu.

Cieľom hodnotenia výsledkov žiaka v škole je poskytnúť jemu a jeho zákonným zástupcom spätnú väzbu o tom, ako zvládol danú problematiku v jednotlivých predmetoch, aké sú jeho pokroky a  miera osvojených kľúčových kompetencií. V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje práva dieťaťa a humánne sa správa voči žiakovi. Hodnotenie slúži ako prostriedok pozitívnej podpory zdravého rozvoja osobnosti žiaka.

 

Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uskutočňuje priebežné a celkové hodnotenie podľa

Metodický pokynu č. 19/2015 na hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania žiakov s mentálnym postihnutím – primárne vzdelávanie

1 Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prípravný, prvý až

desiaty ročník vo variante C môže hodnotiť slovne stupňami:

dosiahol veľmi dobré výsledky,

 dosiahol dobré výsledky,

dosiahol uspokojivé výsledky,

dosiahol neuspokojivé výsledky.

 

Stupeň „dosiahol veľmi dobré výsledky“

Žiak je aktívny, tvorivý, prevažne samostatný, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti určené obsahom vzdelávania. Využíva svoje osobné predpoklady a úspešne ich rozvíja v individuálnych a kolektívnych prejavoch. Jeho ústny a písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je estetický. Žiak aplikuje osvojené vedomosti, zručnosti a návyky v nových úlohách. Kvalita výsledkov činnosti žiaka je veľmi dobrá.

 

Stupeň „dosiahol dobré výsledky“   

Žiak je menej aktívny, snaží sa byť tvorivý a samostatný, prevažne ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti určené obsahom vzdelávania. Iba čiastočne využíva svoje schopnosti v individuálnom a kolektívnom prejave. Jeho ústny a písomný prejav je takmer správny a prevažne výstižný. Grafický prejav je estetický, bez väčších nepresností. Vedomosti a zručnosti aplikuje s čiastočnou pomocou učiteľa. Kvalita výsledkov činnosti žiaka je dobrá.

 

Stupeň „dosiahol uspokojivé výsledky“

Žiak je prevažne pasívny, nerozširuje svoju tvorivosť, nie je samostatný. Poznatky, pojmy a zákonitosti podľa obsahu vzdelávania ovláda iba čiastočne. Grafický prejav je málo estetický. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti a výstižnosti nedostatky. Žiak často potrebuje usmernenie svojej práce a pomoc učiteľa. Kvalita výsledkov činnosti žiaka je uspokojivá.

 

Stupeň „dosiahol neuspokojivé výsledky“

Žiak je v činnosti pasívny a nesamostatný. Neosvojil si poznatky, pojmy a zákonitosti požadované obsahom vzdelávania, nedokáže ich využívať. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti a výstižnosti podstatné nedostatky, grafický prejav je na nízkej úrovni. Úlohy rieši s častými a závažnými chybami. Žiak nedokáže uspokojivo pracovať, svoje minimálne vedomosti a zručnosti aplikuje len pomocou učiteľa. Kvalita výsledkov činnosti žiaka je neuspokojivá.

 

Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prípravný, prvý až desiaty ročník vo variante A, B a C môže hodnotiť slovným komentárom bez vyjadrenia stupňov podľa týchto zásad:                                              

Slovný komentár má byť vecný, komplexný, motivujúci, pozitívne formulovaný. Má vystihovať, čo žiak v danom období dosiahol, jeho pokroky, snaženie a vzťah k jednotlivým činnostiam. Učiteľ posudzuje výsledky práce žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada na závažnosť jeho mentálneho postihnutia a vynaloženého úsilia.

 

Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:

1 – veľmi dobré,

2 – uspokojivé,

3 – menej uspokojivé,

4 – neuspokojivé.

 

Stupeň 1 (veľmi dobré)

Žiak dodržiava pravidlá správania a školský poriadok a len ojedinele sa dopúšťa menej závažných previnení.

 

Stupeň 2 (uspokojivé)

Žiak porušuje jednotlivé pravidlá správania a školského poriadku, je prístupný výchovnému pôsobeniu a usiluje sa svoje chyby napraviť.

 

Stupeň 3 (menej uspokojivé)

Žiak závažne porušuje pravidlá správania a školský poriadok alebo sa dopúšťa ďalších previnení.

 

Stupeň 4 (neuspokojivé)

Žiak sústavne porušuje pravidlá správania a školský poriadok, zámerne narúša korektné vzťahy medzi spolužiakmi a závažnými previneniami ohrozuje ostatných žiakov a zamestnancov školy.

 

Celkové hodnotenie žiaka sa vo všetkých ročníkoch  na konci prvého polroka  a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:

prospel (a),

neprospel (a).

 

Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého a druhého polroka vyjadruje výsledky jeho  hodnotenia a klasifikácie v povinných vyučovacích predmetoch a klasifikáciu jeho správania; nezahŕňa klasifikáciu v nepovinných vyučovacích predmetoch.

Žiak prospel, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nebol hodnotený ako „nedostatočný“ alebo  „dosiahol neuspokojivé výsledky“. Pri hodnotení slovným komentárom žiak prospel, ak zvládol  učivo povinných vyučovacích  predmetov v príslušnom vzdelávacom programe.

 Žiak neprospel, ak bol z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške hodnotený ako „nedostatočný“ alebo  „dosiahol neuspokojivé výsledky“. Pri hodnotení slovným komentárom žiak neprospel, ak nezvládol  očakávaný výstup v povinných vyučovacích predmetoch príslušného vzdelávacieho programu.

Žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník počas plnenia povinnej školskej dochádzky. Pri hodnotení slovným komentárom žiak neprospel, ak nezvládol  očakávaný výstup v povinných vyučovacích predmetoch príslušného vzdelávacieho programu.

Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné hodnotiť ani v náhradnom termíne zo závažných objektívnych dôvodov, najmä zdravotných.

 Žiakovi, ktorý je v niektorom vyučovacom predmete neklasifikovaný (nehodnotený), sa na vysvedčení uvádza namiesto klasifikačného stupňa alebo slovného hodnotenia slovo:

absolvoval, ak sa žiak aktívne zúčastňoval na vyučovacom procese daného predmetu alebo ak bol žiak prítomný na vyučovacej hodine, aj keď zo závažných objektívnych dôvodov nepracoval,

  neabsolvoval, ak žiak na vyučovacej hodine nepracoval, nevie uplatniť svoje vedomosti a zručnosti ani na podnet učiteľa; celkové hodnotenie takéhoto žiaka je neprospel,

 neabsolvoval, ak žiak zo závažných dôvodov nemohol vykonávať požadované činnosti v rámci príslušného vyučovacieho predmetu, a preto sa na vyučovacom predmete ospravedlnene nezúčastňoval.

Žiak, ktorý bol oslobodený od  vyučovania niektorého vyučovacieho predmetu sa v ňom nehodnotí a kolónka príslušného predmetu sa na vysvedčení nevypĺňa, prečiarkne sa. Ak sa žiak zúčastňoval  nepovinných predmetov, na vysvedčení sa uvádza slovo absolvoval(a).

Postup pri hodnotení prospechu žiaka

Stupeň prospechu určí učiteľ, ktorý vyučuje príslušný vyučovací predmet.

Vyučovací predmet, ktorý vyučuje viac učiteľov, stupeň prospechu žiaka určia za hodnotiace obdobie po vzájomnej dohode.

Pri celkovom hodnotení sa pri určovaní stupňa prospechu v jednotlivých vyučovacích predmetoch hodnotí kvalita vedomostí, zručností a návykov, ktorú žiak dosiahol na konci hodnotiaceho obdobia, pričom sa prihliada na systematickosť práce a úsilia žiaka počas celého obdobia. Stupeň prospechu sa neurčuje na základe priemeru klasifikácie za príslušné obdobie. Riaditeľ školy určí spôsob, akým budú triedni učitelia a vedenie školy informovaní o stave hodnotenia žiaka v triede, zabezpečí zjednotenie hodnotiacich kritérií u všetkých učiteľov školy.

Prípady zaostávania prospechu žiakov a nedostatky v ich správaní prerokúva pedagogická rada v prvom polroku spravidla do 15. novembra a v druhom polroku do 15. apríla. V prípade mimoriadneho zhoršenia prospechu alebo správania žiaka bezprostredne preukázateľným spôsobom o tejto skutočnosti informuje zákonného zástupcu žiaka triedny učiteľ.

Pedagogická rada zameraná na hodnotenie žiakov za prvý polrok sa uskutoční najskôr 22. januára a za druhý polrok sa uskutoční najskôr 21. júna príslušného školského roka.

Na konci hodnotiaceho obdobia v termíne, ktorý určí riaditeľ školy, najneskôr však 24 hodín pred rokovaním pedagogickej rady o hodnotení, pripraví triedny učiteľ návrhy hodnotenia a klasifikácie, ktoré sa po prerokovaní v pedagogickej rade zapíšu do triedneho výkazu. Vyučujúci príslušného vyučovacieho  predmetu pripravia návrhy na opravné skúšky a hodnotenie v náhradnom termíne. Hodnotenie preukázaného výkonu žiaka v príslušnom vyučovacom predmete nemôže byť znížené na základe správania žiaka.

Triedny učiteľ a učitelia jednotlivých vyučovacích predmetov priebežne a preukázateľným spôsobom informujú zákonného zástupcu žiaka o prospechu a správaní žiaka. Na informovanie zákonného zástupcu o priebežných výsledkoch žiaka sa používa žiacka knižka, internetová žiacka knižka alebo iný informačný prostriedok.

Ak žiak prestupuje do inej školy, riaditeľ školy, ktorú žiak navštevoval, zašle záznam o jeho správaní a prospechu za neukončené hodnotiace obdobie riaditeľovi školy, do ktorej žiak prestupuje. Tento záznam sa využije na hodnotenie žiaka. Ak žiak prestupuje do inej školy po 15. novembri alebo po 15. apríli, je záznam súčasne podkladom na celkové hodnotenie žiaka.

Žiak, ktorý navštevoval školu pri zdravotníckom zariadení, v diagnostickom centre alebo liečebno-výchovnom zariadení (ďalej len „škola pri zariadení“), sa celkovo hodnotí v kmeňovej škole. Pri hodnotení v kmeňovej škole sa berie do úvahy priebežné hodnotenie v škole pri zariadení. Ak žiak navštevoval školu pri zariadení nepretržite viac ako tri mesiace pred koncom hodnotiaceho obdobia, kmeňová škola preberá návrh na celkové hodnotenie zo školy pri zariadení v tých vyučovacích  predmetoch, ktoré sa v nej vyučoval. Návrh sa zasiela po prerokovaní v pedagogickej rade školy pri zariadení najneskôr 14 dní pred termínom vydávania vysvedčenia. V ostatných vyučovacích predmetoch sa nehodnotí.

Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím podľa § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z. žiak získa primárne vzdelanie. Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.  Na vysvedčení posledného ročníka sa uvedie stupeň dosiahnutého vzdelania nasledovne: „Žiak (žiačka) získal (získala) primárny stupeň vzdelania“. Ak žiak ukončil povinnú školskú dochádzku uvedú sa aj  údaje o ukončení povinnej školskej dochádzky nasledovne: „Žiak (žiačka) ukončil (ukončila) povinnú školskú dochádzku“.

V doložke vysvedčenia žiaka so zdravotným znevýhodnením sa uvádzajú  aj ďalšie dôležité skutočnosti súvisiace s jeho vzdelávaním, ako napríklad vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu, variant vzdelávacieho programu, podľa ktorého bol vzdelávaný; ak ukončil povinnú školskú dochádzku v nižšom ako poslednom ročníku aj ročník ukončenia povinnej školskej dochádzky.

9. Personálne zabezpečenie

 Všetci pedagogickí zamestnanci našej školy spĺňajú kvalifikačné požiadavky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tým zabezpečujeme kvalitné vzdelávanie našich žiakov s autizmom a rôznym stupňom mentálneho postihnutia. Učitelia preukazujú odborné a osobnostné spôsobilosti, ktoré naplno využívajú pri pedagogickej komunikácii, motivácii žiakov, ich diagnostikovaní, hodnotení, pozitívnom riadení triedy. Riadia svoje sebarozvíjanie a  celoživotné vzdelávanie v odbornej oblasti a osobnostnom raste, čo sa pozitívne prejavuje v priamej práci so žiakmi. V Škole pôsobí aj špeciálny školský pedagóg a zdravotný pracovník .  

Psychologické a poradenské služby – prvotná diagnostika - Centrum pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie, Kukučínová 473, 91101, Trenčín.  Psychologické a špeciálno-pedagogické služby zabezpečuje Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, Obrancov mieru 354 32 Dubnica nad Váhom 01841, Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva pri SŠI v Trenčíne, Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva v Zemianskych Kostoľanoch. 

 

 

10. Materiálno-technické a priestorové zabezpečenie

 

Materiálno-technické vybavenie tried a priestorové zabezpečenie napomáha dosahovať stanovené ciele primárneho vzdelávania a zároveň podporuje komplexný výchovno-vzdelávací proces žiakov. Dôležitá je úprava školského prostredia. Trieda variantu C nemá charakter bežnej triedy. Pri jej zariaďovaní sme mali na pamäti individuálne osobitosti žiaka s ťažkým alebo hlbokým stupňom postihnutia. Je vybavené špeciálnymi pomôckami na vzdelávaciu aj relaxačnú činnosť. Trieda je rozdelená na „kobercovú časť“ na učenie a relaxáciu a bez koberca „podlahovú časť“, využívanú na pracovné činnosti s rôznym materiálom. Trieda využíva interaktívnu tabuľu školy s príslušenstvom na modernizáciu vyučovacieho procesu. Zároveň žiaci využívajú zakúpené a svojpomocne vyrobené kompenzačné pomôcky na podporu vzdelávania viacnásobne postihnutých žiakov. Dvaja žiaci využívajú na komunikáciu špeciálnu interaktívnu, bezdotykovú, programovateľnú, polohovateľnú drevenú počítačovú klávesnicu HandCubeKeys, ktorá kompenzuje znevýhodnenie osôb s telesným, mentálnym, zrakovým a viacnásobným postihnutím, ale aj s narušenou komunikačnou schopnosťou a s poruchami autistického spektra (PAS). Slúži na rozvíjanie schopností žiakov a na schopnosť detekovať správanie a rozpoznávať emócie a zámery v prostredí skutočného života, ale slúži aj ako prostriedok na augmentatívnu a alternatívnu komunikáciu (AAK). Zakúpené sú:  špeciálne upravené učebné texty (obrázkový a metodický materiál na podporu správneho vývinu reči, knihy s bodovým písmom,...),drevené vkladacie matice (na matematiku, rozvíjanie komunikácie..), sady modelov z plastu na rozvíjanie motoriky, zmyslového vnímania.. Používa sa : interaktívna tabuľa so zakúpenými programami na jednotlivé vyuč. predmety, CD prehrávač- CD s relaxačnou hudbou, zvuky prírody...polohovacie vaky, fit lopty. V triede sa nachádza špeciálny edukačný stôl s vozíkom (1 žiak) a stoličky, tradičné školské lavice a stoličky.   Pre žiakov zaraďujeme do vyučovacieho procesu pobyt v snoezelene. Snoezelen je multifunkčná metóda, ktorá sa realizuje v obzvlášť príjemnom a upravenom prostredí pomocou svetelných a zvukových prvkov, vôní a hudby, pričom jej cieľom je vyvolanie zmyslových pocitov. Tieto prvky môžu pôsobiť na najrôznejšie oblasti vnímania uvoľňujúco, ale aj stimulujúco. Táto cielene vytvorená ponuka zmyslových podnetov “riadi a usmerňuje stimuláciu, prebúdza pozornosť, navodzuje pocit pohody a uspokojenia, vyvoláva spomienky, vplýva na vzťahy, zbavuje strachu a evokuje pocit istoty a bezpečia”. Vo všeobecnosti cieľom nie je len uvoľnenie, pohoda a spokojnosť, ale aj stimulácia zmyslového vnímania a podporovanie rozvoja osobnosti žiaka. Podpora sa vzťahuje na viaceré oblasti vývinu: vnímanie, emocionalitu, kognitívne procesy, komunikáciu alebo motoriku. Ďalšími cieľmi môže byť napríklad redukcia stresu a stereotypného správania, zvýšenie spontaneity, motivácie, iniciatívy a zlepšenie vzťahu medzi žiakom a učiteľom.V škole máme zriadené bezbariérové wc, ktoré je žiakom k dispozícii.  Žiaci majú možnosť okrem svojej triedy využívať aj iné miestnosti a učebne, kde si rozvíjajú a upevňujú kompetencie :

kuchynku,

snoezelen

cvičebňu,

školský dvor.

 

 

11. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

    

 Bezpečnosť sa stala pevnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu na našej škole. Vždy na začiatku školského roku sme všetci zamestnanci a žiaci našej školy poučení o nutnosti dodržiavania pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia. Všetky priestory v našej škole sú upravené v záujme bezpečnosti žiakov.

 

     Školské vyučovania mimo priestorov budovy školy, ako aj rôznych akcií realizovaných školou sa zúčastňuje žiak len na základe informovaného súhlasu rodiča.

 

     Rešpektujeme a dodržiavame psychohygienické zásady vyučovacieho procesu :

Vhodnú štruktúru pracovného a odpočinkového režimu žiakov a učiteľov, s dostatkom relaxácie a aktívneho pohybu.

Vhodný režim vyučovania s ohľadom na hygienu učenia, individuálne osobitosti žiakov.

Vhodný stravovací a pitný režim ( podľa vekových a individuálnych potrieb žiakov ).

 

      Zabezpečujeme :

Zdravé prostredie tried podľa platných noriem ( svetlo, teplo, bezhlučnosť, čistota, vetranie, veľkosť sedacieho a pracovného nábytku, hygienické vybavenie priestorov),

ochranu žiakov pred úrazmi,

vhodne upravené priestory školy pre bezpečný pohyb žiakov,

výrazné označenia všetkých nebezpečných predmetov a pravidelnú kontrolu elektrických zariadení z hľadiska bezpečnosti,

dostupnosť prostriedkov prvej pomoci ( lekárnička ), praktickú schopnosť pedagóga poskytnúť prvú pomoc.

 

12. Systém kontroly a hodnotenie pedagogických zamestnancov.

Systém kontroly a hodnotenia výkonov je monitorovanie aktivít zamestnancov a ich formatívne hodnotenie na základe poznatkov získaných:

 

pozorovaním počas hospitácií a kontrol

plán hospitačnej činnosti riaditeľky školy pre učiteľov je vypracovaný vždy na príslušný školský rok, učiteľky sú s ním oboznámené, je prerokovaný v PR, je vypracovaný v súlade s UO a TVVP pre príslušný ročník, v ktorom sa hospitačná činnosť uskutoční,

z riadených rozhovorov,

individuálnych pohovorov,

analýzou predpísaných písomných prác,

z oficiálnych výsledkov žiakov, ktorých pedagóg vyučuje,

z časovej náročnosti pri organizovaní podujatí individuálneho aj hromadného charakteru, nácvik kultúrnych programov, organizovanie výstav, exkurzií a pod.,

ďalšie vzdelávania pedagógov,

osobná zainteresovanosť na pružnom chode školy a internátu nad rámec priamej činnosti

  so žiakmi – organizovanie a zapojenie sa do kolektívnych činností, aktívne reagovanie na

  výzvy MŠ SR, MPC......, rozvíjanie spolupráce s inými školami, sponzoring

z osobných vyjadrení rodičov žiakov,

tvorba učebných pomôcok, aplikovanie moderných vyučovacích metód,  IKT

vzájomná spolupráca, ochota si poradiť a vzájomne pomôcť z iných zdrojov

 

Hodnotenie prebieha v dvoch oblastiach :

a) vyhodnotenie pracovného výkonu,

b) vyhodnotenie pracovného správania,

ku ktorým sa vyjadruje ako hodnotiteľ, tak i hodnotený.

 

13. Hodnotenie školy

 Cieľom hodnotenia školy je dôsledne posúdiť a zhodnotiť:

- dosiahnutú úroveň informovanosti rodičov o živote a dianí  školy, úlohách a cieľoch obsiahnutých v školskom vzdelávacom programe, celoročnom pláne pláce školy, výchovnom pláne, činnosti záujmových krúžkov atď.

- prezentáciu školy na verejnosti, šírenie dobrého mena školy

- ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov- prostredníctvom programov kontinuálneho vzdelávania

- publikačnú činnosť pedagógov, schopnosť podeliť sa so svojimi skúsenosťami so širšou verejnosťou

- spokojnosť rodičov s prácou všetkých zamestnancov školy a školského internátu

- pomoc škole zo strany rodičov, spolupráca školy s  Obecným  úradom v Trenčianskej Teplej, s ostatnými špeciálnymi školami v regióne, 

- činnosť Združenia pre pomoc mentálne postihnutým deťom  Trenčianska Teplá, ktoré pracuje pri našej škole

- pomoc a spolupráca so sponzormi.

 

 Schválený na Pedagogickej rade,

v Trenčianskej Teplej,  dňa 28. 08. 2024,

 

schválený na Rade školy,

v Trenčianskej Teplej, dňa 03.10. 2024

 

Vypracovala:  Mgr. Mária Šulhánková